Piešťanskí stavitelia: JINDŘICH MERGANC

  • Nezaradené
  • 2. decembra 2008, 13:18
  • Autor:Ľubomír Mrňa

Nádejou presiaknuté dvadsaťročné obdobie mieru medzi dvoma svetovými vojnami privialo do Piešťan mnoho budovateľského nadšenia. A hoci ho tlmili roky svetovej hospodárskej krízy, účinkovanie väčšiny tvorivých subjektov sa nekončilo jediným dielom a často sa rozložilo do celého dvadsaťročia. Preto by vari bolo neúčelné zoraďovať budovateľov činných v medzivojnovom období podľa chronológie prvých zanechaných stôp.

Pri formovaní priestorovej štruktúry vznikajúceho Komenského námestia (Nám. SNP) sa, po autorovi budovy pôvodne meštianskej školy L. Skřivánkovi, víťazstvom v súťaži na novú budovu Obecného úradu (1926) prihlásili k aktívnej účasti dvaja spoločníci: architekt Jindřich Merganc a staviteľ Otmar Klimeš. O štyri roky neskôr uskutočnila ich pro-jekt miestna stavebná firma Korbelka Et Vaservogel, čím pribudla k budove dnešného gymnázia budova dnešného mestského úradu.
Prakticky vedno so súťažou na Obecný úrad vypracováva projektová kancelária Merganc – Klimeš pre stavebníkov Juraja a Jozefínu Wilhelmsovcov projekt nájomného a obchodného domu (dnes sídlo Všeobecnej úverovej banky) na Nám. Slobody. Roku 1927 ho realizovala ďalšia miestna firma Alexander Pflügler.
 
V nasledujúcom roku (1928) tá istá stavebná firma postavila podľa návrhu kancelárie penzión Vila Ivanka (t. č. Šumava); od roku 1929 sa využíva nárožný dom Regíny Friedmannovej na Kukučínovej ulici č. 17 a v rovnakom roku projektuje kancelária pre tú istú investorku štvorpodlažný dom na parcele č. 1771/4 na ulici Pod Párovcami.
V spoločnej projektovej kancelárii súčasne navrhli adaptáciu Brescianiho budovy sídla Kúpeľnej komisie na Pribinovej ulici č. 2. V rukopise svojich Pamätí Merganc zaznamenal ešte aj návrh na dom doktora Ružičku (1927).

Najvýznamnejšou piešťanskou realizáciou Mergancovho návrhu je príkladná funkcionalistická budova Palace sanatória Dr. Brežného (dnešná nemocnica) na dnešnej Winterovej ulici č. 66 (1929 – 1930); žiaľ, jej noblesné fasády poškodili neskoršie úpravy. Jindřich Merganc sa narodil 7. júla 1889 vo východočeskom Žamberku v mnohočlennej obuvníckej rodine, kde peňazí nikdy nebolo nazvyš.
Vďaka podpore mecenáša baróna Parisha, ktorý spoznal jeho výtvarné nadanie, sa mohol zapísať na pražskú Školu umeleckého priemyslu a tam, popri profesoroch výtvarných disciplín, ho formovali špičkoví architekti Jan Kotěra a Josip Plečnik. Profesor Plečnik sa napokon stal jeho doživotným priaznivcom a priateľom.

Po vypuknutí svetovej vojny odvelili Merganca do Sarajeva a odtiaľ na talianske bojiská. Roku 1919 v uniforme československého dôstojníka prichádza do Bratislavy, aby tam po demobilizácii zakotvil už na celý život. V Bratislave, ako zamestnanec Ministerstva verejných prác, sa zoznámil s architektom Dušanom Jurkovičom, s ktorým ho neskôr ešte viac zblížila tvorivá spolupráca.
Medzi rokmi 1923 – 1939 pracoval v spoločnom projektovom ateliéri so staviteľom Otmarom Klimešom a teda všetky medzivojnové návrhy uskutočnené v Piešťanoch sa robili pod hlavičkou spoločného pracoviska. Podnikateľský spoločník staviteľ Otmar Klimeš mal na starosti vyhotovovanie realizačných projektov Mergancových architektonických návrhov, čo tomuto umožňovalo sústrediť celú tvorivú silu na kvalitu architektonického konceptu.

Hoci v dobe spoločnej projektovej kancelárie všetky projekty podpisovali obaja, je nesporné, že spiritus agens pracoviska – nositeľ myšlienky podoby diela – bol Jindřich Merganc. Ten nebol iba významným architektom, ale i činným a uznávaným výtvarníkom. Ako člen Slovenskej umeleckej besedy v Bratislave od roku 1922 sa svojimi prácami pravidelne zúčastňoval na jej výstavách.
Kolekciu jeho obrázkov z vojny vlastní viedenské Vojenské múzeum. Pochopiteľne, že uverejnená podobizeň je autoportrét. Mergancove realizované diela, ktorých je požehnane, patria k tomu najlepšiemu, čo sa na Slovensku v medzivojnovom období vybudovalo.
K najslávnejším, vedno s Palace sanatóriom Dr. Brežného, patrí vila manželov Dr. Dvořáka a Zuzky Zgurišky v Bratislave (1933 – 1934), architektonické objekty vodného diela Púchov – Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice (1932 – 1936) či Kochovo sanatórium v Bratislave (1929 -1932) navrhnuté v spolupráci s Dušanom Jurkovičom.
Akademický architekt Jindřich Merganc zomrel 28. februára 1974 v Bratislave. Jeho telesné ostatky sú uložené na tamojšom pamätnom cintoríne Kozia brána, blízko hrobov J. L. Bellu, J. Kvačalu, M. Rupeldta, M. Güntherovej-Mayerovej a ďalších významných kultúrnych dejateľov.

0 Shares

Najnovšie správy

Červený kamión rozžiarený tisíckami svetielok, vianoční škriatkovia a Santa Claus. Takáto paráda zavítala do centra Piešťan v sobotu 3. decembra.…
  • 30.11.2022, 09:37
  • Kultúra a spoločnosť / Piešťany
Jedinečnú príležitosť stretnúť v uliciach anjela ponúkajú počas čarovného predvianočného obdobia Piešťany. Oblastná organizácia cestovného ruchu Rezort Piešťany podporila projekt,…
  • 30.11.2022, 09:54
  • Kultúra a spoločnosť / Piešťany
streda, 30. novembra 2022
Meniny má Andrej, Ondrej, zajtra Edmund