Ad: Revolúcie sa chytili oportunisti

Nakoniec ku mne, ako k svojmu bývalému riaditeľovi, bola pri hodnotení tých pohnutých dní vcelku zhovievavá, i keď našla niekoľko chybičiek (nábožný/!/, ustráchaný), nuž, ale kto sme bez chýb? Mal som však niekoľko telefonátov a dostal som aj viac e-mailov od účastníkov novembra 1989 v Piešťanoch, aby som k jej slovám zaujal stanovisko, lebo, jednoducho, nezodpovedajú skutočnosti, sú fabuláciou. Polemizovať však so znôškou neprávd a poloprávd je veľmi náročné.
V uverejnenom rozhovore ma najviac ruší, že Anna Galovičová, v snahe čo najviac vyniknúť, znevážila činnosť niektorých skutočne vedúcich osobností piešťanskej revolučnej scény. Vôbec sa nemôžem stotožniť s jej hodnotením Petra Saba, ktorého považujem za čestného, principiálneho a mimoriadne vzdelaného človeka.
Redakcia v snahe vyhnúť sa prípadným súdnym konaniam sa síce poistila tým, že uviedla iba jeho iniciálky, ale v Piešťanoch každý vie, kto sa skrýva pod skratkou ekológ P. S., poslanec za Stranu zelených, a navyše jeho meno je spomínané aj v pripojenom výpise z mestskej kroniky. V tých časoch som s ním ako ochranár úzko spolupracoval a viem o jeho každom kroku.
Viezol som ho aj na verejné zhromaždenie do vtedajšieho okresného mesta, lebo ho práve zastihla chrípka a netrúfal si šoférovať. Jeho vystúpenie v Trnave bolo prijaté s veľkými ováciami. A bolo to v časoch, keď ešte o ničom nebolo rozhodnuté.
Veď aj A. Galovičová vie, že ešte týždeň po udalostiach v Prahe zvolal výbor základnej organizácie KSS kultúrnych pracovníkov v Piešťanoch do Domu umenia na tzv. verejnú stranícku schôdzu, kde predsedníctvo žiadalo od prítomných vysloviť podporu ÚV KSČ a jej generálnemu tajomníkovi M. Jakešovi. Vytýkať P. Sabovi, že neprijal mladých z Bratislavy v Rozvoji, je úplný nezmysel.
Keď za ním prišli, mohol sa s nimi stretnúť, ako to bolo vtedy zaužívané, iba na vrátnici, kde ešte sedela závodná stráž. Preto ich poslal na Mestské kultúrne stredisko. Tam vládla celkom slobodná atmosféra. Medzi ľuďmi novembra sa začali motať aj straníci, kandidáti KSS a rôzni dobrodruhovia, najmä keď sa už situácia vyjasňovala, preto hlavní organizátori presunuli stretnutia na iné miesto.
Anna Galovičová však pokračovala vo svojej „revolučnej" činnosti ďalej. Podarilo sa jej aj s kolegyňou presvedčiť nových funkcionárov na mestskom úrade, aby ma uvoľnili z funkcie riaditeľa, kde sa po „výberovom" konaní posadila ona. Stala sa však v histórii MsKS najkratšie pôsobiacim riaditeľom. Po deviatich mesiacoch bola pre neschopnosť riadiť takúto organizáciu odvolaná. Navyše ako štatutárka uzavrela aj zjavne nevýhodné nájomné zmluvy.
Tieto poznatky z previerky na MsKS sú zachytené v správe hlavného kontrolóra mesta Piešťany. V slovníku cudzích slov sa uvádza, že oportunista je človek, ktorý prispôsobuje svoje konanie podľa očakávaných výhod. Anna Galovičová tieto výhody dosiahla, problém bol iba v tom, že si ich nedokázala udržať. Pred mesiacom som bol pozvaný na 50. výročie založenia MsKS.
Stretol som tam aj Annu Galovičovú. Na slávnostnej recepcii pristúpila ku mne a povedala, že pokiaľ mi ublížila, aby som sa na ňu nehneval. Vážim si jej sebareflexiu a naozaj sa na ňu nehnevám. Veď aj budhizmus, s ktorým ona sympatizuje, hlása, že hnevom viac ubližujeme sebe ako objektu svojho hnevu. Ako líderku nežnej revolúcie v Piešťanoch ju však nikdy nebudem uznávať, lebo ona ňou v skutočnosti ani nebola.