Vážska vodná cesta – sen či skutočnosť?

  • Nezaradené
  • 24. novembra 2008, 21:18
  • Autor:A. Drahovská

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky koncom septembra tohto roku odporučilo výstavbu vodného diela Sereď-Hlohovec, ktoré tvorí súčasť zámeru Vážskej vodnej cesty (VVC).

VVC by sa mala napojiť na Dunaj a výhľadovo umožniť prepojenie Čierneho mora na juhu s Odrou a Baltickým morom na severe. Podľa Borisa Raksányiho, špecialistu Slovenského vodohospodárskeho podniku Žilina (bývalé Povodie Váhu), je plánovaná stavba pri Seredi za 12 miliárd korún posledným väčším vodným dielom v sústave vážskych kaskád. Jeho dokončením dostane myšlienka splavnenia našej najdlhšej a najvodnatejšej rieky reálnejšie kontúry.

Zámer za 110 miliárd


Stavba vodného diela Sereď-Hlohovec bola pripravovaná už pred desiatimi rokmi, nakoniec sa však nenašiel investor. Otázka peňazí aj dnes zostáva stále otvorená. Okrem štátu, ktorý bude garantom a koordinátorom stavby, sa na jej financovaní môžu podieľať aj ďalšie subjekty.
Hľadanie investorov a inžiniersku prípravu vodného diela bude mať na starosti podnik Vodohospodárska výstavba Bratislava a jeho dokončenie sa predpokladá do roku 2015. Celková premena Váhu na riečnu komunikáciu však predstavuje finančnú záťaž až 110 miliárd korún. Aj preto sa táto myšlienka do praxe uvádza veľmi ťažko.
Hoci vodná cesta povedie derivačnými (prívodnými a odpadovými) kanálmi elektrární, treba na Váhu dobudovať niekoľko nových vodných diel, zrekonštruovať staršie, doriešiť úzke miesta, plavebné komory, prístavy či prekladiská. „Vážska vodná cesta je projektom obrovského rozsahu a medzinárodného významu," hovorí Boris Raksányi.
„O splavnení Váhu sa uvažuje už asi päťdesiat rokov a ďalšie desaťročia sú ešte pred nami. Pred vstupom do Európskej únie sa ale Slovensko zaviazalo hľadať možnosti alternatívnej dopravy okrem železníc a diaľnic pri dopravných kolapsoch a lodná doprava je jednou z najbezpečnejších a najekologickejších možností."

Budeme mať zdvíhací most?


Sila rieky sa na výrobu energie, odbery vody, šport a rekreáciu využíva u nás už dlhodobo a priehrady slúžia tiež ako protipovodňová ochrana. Spôsobujú i spätné vzdutie hladiny, dôležité pre splavnosť a plavbu lodí s hlbším ponorom. „Na prekonanie skokov – rozdielu hladín vody sa používajú aj plavebné komory pri elektrárňach a hatiach," vysvetľuje špecialista vodohospodárskeho podniku, „loď vojde do komory a po jej naplnení vodou prejde plynule na druhú stranu."
V zámere podľa Borisa Raksányiho počítajú aj s množstvom technických prekážok. V Piešťanoch napríklad bráni plavbe výška oboch našich mostov. Takéto problémy riešia projektanti buď zdvíhaním mostnej plochy medzi piliermi, alebo jeho celkovým zvýšením. „Vybudovať nájazd a nadvihnúť celú konštrukciu sa mi zdá príliš problematické, myslím si, že dôjde skôr k zdvíhaniu mostných časti ako na riekach v Anglicku či Holandsku."
V Piešťanoch sa plánuje aj osobný prístav pre kotvenie osobných lodí, plachetníc či iných rekreačných plavidiel. Takéto zariadenia aj v iných lokalitách na Váhu môžu spopularizovať aktívnejšiu dopravu na vode. „Hoci využitie vodnej cesty má veľký význam pre nákladnú dopravu, určite sa nezačnú hneď prepravovať miliónové dodávky," myslí si B. Raksányi. Riečna tepna však v budúcnosti významne odbremení cesty a železnice.
„Jedna loď unesie náklad približne dvadsiatich kamiónov. Lepšie sa ňou prepravujú aj obrovské nosníky či sypké materiály," dodáva. Vážska vodná cesta tak v prípade svojho dobudovania nadviaže na tradíciu pltníctva na Slovensku a prepojením na veľké európske rieky by mala byť zaručená efektivita u nás zatiaľ málo rozvinutého druhu dopravy.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava