Poľovnícka sezóna sa začína, zveri je dosť
Meniny začiatkom minulého týždňa oslávili Hubertovia. Svätý Hubert bol pôvodom francúzsky šľachtic, ktorý podľa historikov väčšinu svojho rozmarného života venoval lovu. Na jednej z poľovačiek sa mu zjavil jeleň a medzi parožím mal kríž s Ježišom. Hubert sa pod vplyvom zjavenia stal kňazom a po smrti ho cirkev vyhlásila za svätého. Odvtedy je uctievaný ako patrón poľovníkov.
V novembri a decembri zároveň vrcholí sezóna poľovačiek. Čo pre poľovníkov znamená a akú zver si berú v okolí Piešťan na mušku, nám porozprával Peter Tekula, tajomník piešťanskej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu.
Máme bohaté poľné revíry
Tejto záľube sa venuje už 25 rokov a začal s ňou po vzore svojho otca, aktívneho poľovníka. „Od detstva sme chodili do prírody," hovorí, „viedol ma hlavne k tomu, aby som ju chránil a venoval sa starostlivosti o zver". Poľovačky sú podľa P. Tekulu vyvrcholením celoročnej práce. „Zvieratá sledujeme, kŕmime a staráme sa o krmelce po celý rok," vysvetľuje. Sčítanie zveri a následne plánovanie odstrelu robia ešte na jar, keď samice vyvádzajú svoje mláďatá. Z vybraného druhu môžu uloviť len stanovený a prísne sledovaný počet kusov. Každý poľovný revír má totiž svoju bonitu (stupeň kvality) a podľa nej určený normovaný kmeňový stav zveri. „Ten nesmie príliš klesnúť ani sa vyšplhať privysoko," tvrdí P. Tekula. V našom regióne poľujú muži v zelenom na raticovú zver, čiže srnčiu, muflóniu, diviačiu, danieliu a jeleniu, ďalej na malú zver ako zajace, bažanty, divé kačice. Revíry delia na lesné a poľné. Okolie Piešťan je bohaté na zver najmä v poľných revíroch, v lesoch sa poľuje pri Moravanoch, Hubine, Vrbovom, Kočíne či Chtelnici.
Naháňal ho diviak
Medvede sa vraj v našich končinách nevyskytujú, zatúlajú sa sem iba občas, z vyššie položených oblastí. „Nemajú tu dosť potravy, a tak si obvykle pochutia na mede z včelích úľov a idú späť." Poľovať chodia strelci skoro ráno alebo večer pred zotmením. „Spoločné poľovačky robíme podľa schválených plánov cez víkend a trvajú celý deň," dodáva. Podľa Petra Tekulu si počas nich dávajú pozor na hubárov a ľudí pohybujúcich sa po lese. Opatrnosť je však namieste i pre iných obyvateľov lesa. „Spolu s otcom manželky Zuzany sme boli na diviaky a on jedného kanca postrelil do zadnej časti tela," spomína poľovník, „chcel som ho dostreliť, tak som sa vybral bližšie. Diviak sa zrazu vzchopil a rozbehol sa smerom ku mne. Puška mi cvakla naprázdno, lebo som si ju neprebil. Začal som teda utekať a zviera za mnou. Svokor nemohol strieľať, aby ma netrafil, a tak ma rozzúrené divé prasa naháňalo takmer polhodiny, kým mu došla sila. Keby mi nepomohol môj kokeršpaniel Beny, ktorý na neho dorážal a odvádzal jeho pozornosť, neviem, ako by to dopadlo."
