Blog Eriky Černekovej: Detské ihriská
Začnem pozitívne konštatovaním, že Piešťany patria k mestám, ktoré majú relatívne dosť detských ihrísk na celkom slušnej úrovni a že je snaha budovať aj nové a atraktívnejšie.
Som rodáčka spod Tatier, ale detstvo a mladosť som strávila v Piešťanoch, strednú školu na miestnom gymnáziu a potom odchod z domova na dlhých 15 rokov. Vyštudovala som Prírodovedeckú Fakultu UK v Bratislave odbor ekológia, žiaľ v obore som nikdy nepracovala.
Moji známi z BA si dokonca niektoré nafotili kvôli inšpirácii, čo by asi malo tiež vyznieť ako pochvala. No ja ich stav a hlavne údržbu vidím trochu kritickejšie, keďže som na materskej a obiehanie ihrísk s deťmi patrí k mojej takmer každodennej činnosti.
Momentálne v najúbohejšom stave (viď foto) je ihrisko v mestskom parku. Rozbité hojdačky, kolotoč, poodtŕhané istiace dosky na preliezačkách, chýbajúce latky na šliapacom koliesku, piesok všade inde len nie v pieskovisku – rozhodne nepôsobia reprezentatívne.
Kontrola stavu ihrísk by sa určite zišla robiť častejšie ako 1 – 2x na začiatku sezóny. Totiž tým, že skončí leto sa deti neprestanú hrať! Obzvlášť ma zaráža žalostný stav všetkých pieskovísk. Začiatkom jari boli médiá zaplavené normami EÚ týkajúcich sa detských pieskovísk a nutnosťou meniť ich piesok každé 3 týždne.
Vtedy ma to pobavilo, lebo mi bolo jasné, že v našich podmienkach je to čistá utópia (ako ostatne mnohé iné EÚ normy). Avšak dva – trikrát do roka, či za leto by sa hádam niečo také malo dať zrealizovať.
Každopádne z jari prebehla v Piešťanoch veľká revízia pieskovísk, chodila akási komisia, fotila a zapisovala. Výsledkom ich výskumu bolo zasypanie mnohých pieskovísk, niektoré sa radikálne zmenšili, ohradili a v jednom prípade vzniklo zakrývateľné pieskovisko. Piesok sa potom všade vymenil a odvtedy žiaľ nič!
Ďalšia komisia chodila v lete a premeriavala ihriská centimetrom (napr. či od hojdačky k nosnému stĺpiku je dostatočne veľa cm…). Úpravy, ktoré navrhla a nakoniec uskutočnila neboli práve najšťastnejšie – ani z pohľadu detských ani rodičovských očí.
Myslím, že obom revíziám definitívne chýbal priamy kontakt s tými, čo naše ihriská používajú – teda deťmi a ich rodičmi. Čo je škoda, lebo mohli by sa napríklad dozvedieť:
– že na plechových kĺzačkách zakončených ostrou hranou sa v horúcom lete nedá v kraťaskoch šmyknúť, lebo si spálite nohy a zoderiete chrbát
– že na niektoré mostíky sa ťažko lezie ak sú ako previs a chýba vhodný úchyt
– že veľa dobrého piesku, je niekedy väčšia atrakcia ako super preliezačka
– že každé pieskovisko by malo byť kryté, aby tam nevylučovali mačky a iné zvery z celého okolia
– že Piešťanom chýba ihrisko pre deti do 3 rokov, alebo ešte lepšie na každom ihrisku kútik venovaný aj tejto vekovej skupine
– že každému ihrisku chýba dostupnosť záchoda
– čo by ocenili malí aj veľkí a hlavne tehotné matky, ktoré sú na ihrisku so svojimi staršími deťmi
– že by sa zišlo ihriská oplotiť, alebo lepšie strážiť pred nájazdmi vandalov
– a že tí „vandali“ sú obyčajne odrastené „veľké deti“, ktoré sa tiež nemajú kde „hrať“ a zaslúžili by si adekvátny priestor (niečo ako lezecké steny, u-rampy, či dráhu na cyklocros – napr. aj v blízkosti Domu Umenia…)
Klobúk dole pred novým ihriskom na Juhu, ktoré nastavilo latku dosť vysoko. Dúfam, že sa k nemu pridajú aj ostatné a budú naozaj hodné odfotenia pre inšpiráciu.
