Blog Eriky Černekovej: Jeseň v Piešťanoch
Mnohí miestni zvyknú hovoriť, že jeseň a zima v Piešťanoch je čas kedy tu „skapal pes“. Zo spoločenského hľadiska na tom iste niečo bude – prázdne mesto, „vymreté“ ulice, zbalené kaviarenské terasy, sychravo, niet pomaly kam ísť, čo robiť, čo vidieť. Nemusí to byť celkom pravda.
Červienka, inak plachý vták, dokáže byť v zime aj takáto krotká a nebojácna.
Jeseň má dosť pekných dní kedy stojí za to vyraziť von, aj keď len na obyčajnú prechádzku do parku, či na Kúpeľný ostrov. S deťmi prechádzkujeme skoro stále, ukľudňuje to ich, aj mňa a darí sa nám často zažiť na známych trasách nevšedné veci.
Napríklad teraz pri jazierkach na kúpeľnom ostrove zažijete, že korytnačky vyliezajú von na breh omnoho častejšie a vyhrievajú sa v posledných teplých slnečných lúčoch . Sú omnoho lenivejšie, takže sa s nimi ľahko nafotíte.
Okrem toho pri troche šťastia stretnete „krotkú žabu“, ktorá sa nechá pohladkať, deťom ukážete aj vodných slimákov a okrem kačíc, ktoré tam zase ujedajú z lekna a žobrú o chleba som tam minulý týždeň videla loviť rybárika.
Je to malý pestrofarebný vtáčik, veľmi plachý. Vidieť ho loviť rybky vo voľnej prírode je skutočným zážitkom aj pre ostrieľaných pozorovateľov. No a on si priletí do centra kúpeľov – nejeden ornitológ by zaplesal!
Tri roky dozadu, takisto pri jazierkach, sa mi počas tuhej zimy podarilo odfotiť červienku ako mi zobe z ruky /fotku prikladám k navodeniu atmosféry/. V mnohých krajinách je tento drobný vtáčik symbolom zimného obdobia a býva často na vianočných pozdravoch, keď vás však príde pozdraviť takto osobne – niet nad lepší darček!
Tú istú zimu lovil ryby veľký kŕdeľ kormoránov pri Lide a dalo sa na ich obratnosť pozerať priamo z nábrežia. Túto jeseň zatiaľ nad nami len prelietajú vo veľkých kŕdľoch.
Aby som nechodila po príklady do minulosti, tak táto jeseň, okrem záplavy farebných listov, gaštanov, veterných dní pre šarkany, priniesla aj spústu malých mačiatok do záhrad po celom Floreáte. U nás sa dvom zapáčilo a k veľkej radosti našich detí ostali. Pravidelne im z misky odjedá náš záhradný ježko.
Pribudne k nim ešte kŕmidlo pre vtáčiky, aby sme si zvieraciu zimnú „dôveru a náklonnosť“ vychutnali plnými dúškami ich pozorovaním.
Vďaka mimoriadne teplému počasiu tu „pes ešte neskapal“, pribudlo nejedno mača, priblížili sa vtáci a možno sa objavia aj „prvé lastovičky“ – vo forme nečakaných jesenných a zimných akcií, ktorými by mesto mohlo prekvapiť.
Ak sa „lastovičky“ neobjavia vždy môžete vyraziť von do sychravého počasia s otvorenými očami a srdcom, fotiť do hlavy alebo aj do foťákov a možno aj vy zažijete niečo čo ste ešte nezažili!
