Ad: Malá vrbina slúži len bezdomovcom
Upútal ma článok v čísle 44 vášho týždenníka Malá vrbina slúži už len bezdomovcom. Keďže mám zmapovaný skoro každý kúsok nášho mesta i regiónu, dovolím si tvrdiť, že ten zostatok lužného lesa, ktorý pred stovkami rokov dominoval tomuto priestoru, ešte slúži aj niečomu inému.
Máte veľkú pravdu, že to, čo tam napáchal človek, je neopísateľné a doslova trestuhodné. Bezdomovci tam majú niekoľko domovov, celkom dobre „zariadených". To, čo ste videli, je len na okraji, treba ísť hlbšie do krovín. Ale to je iná téma, o ktorej nemám kompetencie diskutovať. Je to vec postoja vedenia mesta k sociálnej situácii v meste, k záchrannej sieti, charitatívnych aktivít, atď.
Malá vrbina je biotopom vzácnych druhov rastlín, napr. orchideí a tým bezdomovci vcelku neprekážajú. Roky pozorujem slušný výskyt orchideí z rodu Epipactis, ako je kruštík širokolistý (Epipactis helleborine) v klasickom i purpurovom variante. Jeho exempláre sú nevídané (do výšky 0,5 m). Nedávno popísaný príbuzný kruštík Tallošov (Epipactis tallosii) je veľmi vzácnym prvkom stredoeurópskej flóry, konkrétne našich topolín južne od mesta. Doteraz nebol publikovaný jeho kríženec s predchádzajúcim druhom, známy zatiaľ len z Malej vrbiny.
Pozoruhodný je aj výskyt vstavača vojenského (Orchis militaris) z topolín južne od sídliska Heinola, ktorého lokalita bola už značne zdecimovaná arogantným správaním sa stavebníkov (stavebný odpad…).
Z Malej vrbiny máme doklady o výskyte mloka obyčajného, čo je dnes už vzácnosť (zachovala sa len lokalita na Troch obrázkoch). Lokalita Malá vrbina poskytuje prostredie pre množstvo druhov motýľov, vodných slimákov, hmyzu, nehovoriac o vtáctve.
Nebudem uvádzať ďalšie výpočty týkajúce sa napríklad lišajníkov. Nesúhlasím však s názorom, že čo človek „napácha" na tomto prímestskom biotope, nestojí za povšimnutie, a je to treba ponechať napospas osudu. Príroda si so všeličím, čo jej človek spôsobí, poradí, ale niekedy jej treba pomôcť. Napríklad aspoň dvakrát za rok treba tento priestor vyčistiť od čiernych skládok odpadu, ak už nevieme zamedziť ich vzniku. Čistinky treba dôslednejšie pokosiť, tým sa bráni náletom burinných druhov rastlín a drevín.
Choré stromy treba odstrániť, pretože na nich hosťuje veľmi agresívna huba – šupinovka zhubná (Pholiota destruens), ktorá sa prenáša výtrusmi do parkov a tam zanecháva skazu, hlavne na topoľoch. Jednoducho, ak tento priestor má slúžiť ako biokoridor a biotop rastlín či živočíchov, nie je možné ho nechať napospas napr. bezdomovcom a nezodpovedným ľuďom (opäť všadeprítomný odpad).
Malá vrbina je zlou vizitkou vstupu do Piešťan. A ak sa nezmení myslenie zodpovedných ľudí za súčasný stav, zanedlho bude zastavaná (menšie zlo?) a bude po ďalšom biokoridore okolo nášho mesta.
