Blog Petra Remiša: Byť, či nebyť predsedom?
Tak nám zvolili Obamu. A už sa začína šuškať o tom, že aj prezidentom Slovenska by sa mohol stať nejaký občan inej pleti.
Ako hovoril Satinský: ,,Všetci, ktorí ešte neboli predsedom, nech sa prihlásia u súdruha Žinčinu!“
Niet pochýb, že predsedom chce byť každý. Veď im je tak dobre! Vozia sa na bavorákoch od recepcie k recepcii, strkajú im obálky. Nemajú vlastne žiadny problém, ak nepočítam cukrovku, vysoký tlak a problém ako tie obálky diskrétne upratať.
Ideálny predseda sa síce nevyzná v ničom, ale v tom je práve pes zakopaný: On sa ani vyznať nemusí. Na to má poradcov. Heslo ideálneho predsedu: Voĺte ma, lebo nič neviem.
Aj za mnou prišiel istý Žinčica, aby som kandidoval. Vraj ma zasponzoruje a ja to tu vyčistím, napravím krivdy a postavím aspoň jeden bazén pre občanov. A nech sa čo najskôr rozhodnem a dám mu vedieť.
Ani som vlastným ušiam neveril. No neberte to!
Doma ma však chytili pochybnosti: Mám na to? Dokážem to? Byť, či nebyť predsedom? Už som bol na najlepšej ceste, že to zamietnem, keď som si spomenul na slová svojho bývalého profesora: „Vyzeráte inteligentne, ale sprostý ste ako bagandža.“
To ma presvedčilo. Poslal som Žinčicovi smsku a v nej len tri slová: CO ZA TO?.
Ďalšie blogy Petra Remiša:
– Priznávam: Som pytlák
– Halloween je mi ukradnutý
– Medveď v Piešťanoch?
