Stáli sme pri peci, z ktorej sa lial bronz pre Magina

Slávnosť naplánovali na významný deň. V piatok si totiž obyvatelia pripomenuli nielen 610. výročie prvej zmienky o Vrbovom ako o mestečku, ale oslávili aj 70. výročie otvorenia budovy najstaršej základnej školy. Evanjelici si zasa organovým recitálom pripomenuli 80. výročie postavenie kostola a 225. výročie znovuobnovenia evanjelického zboru po Tolerančnom patente. Oslavy trvali dva dni. Ocenili ich aj jarmočníci, ktorí sa so stánkami rozložili až po bývalú Trikotu.

Vrbovčania videli aj mučenie

Pod šikmú vežu v ten deň došlo množstvo hostí, zaradili sa do sprievodu, pozdravili známych, prezreli si kultúrny program a večer sa zabávali s Borovienkou. V ten deň sa vo Vrbovom stretli aj významní historici na odbornom seminári. Striedali sa pri rečníckom pulte a hovorili o národnoemancipačnom zápase Slákov v Rakúsko Uhorsku aj o Jánovi Baltazárovi Maginovi. Nás zaujal práve tento muž.

Zatiaľ bol iba v peci

Ešte v predstihu – dva týždne pred oslavami – sme zablúdili do zlievárenskej dielne sochára Ladislava Saba, kde vznikala Maginova busta. Z pece, zabudovanej v podlahe priestrannej haly bývalých štátnych majetkov v Galante, sálalo teplo. Majster
so svojím pomocníkom podchvíľou odkrýval masívny kovový uzáver a voľným okom kontroloval taviaci sa bronz. Sem-tam do lávy ponoril palicu, aby sa presvedčil, či je zliatina medi a cínu roztavená. Ešte nemala tú správnu farbu a hustotu. Zatiaľ nám jeho manželka odpovedala na zvedavé otázky. Dozvedeli sme sa od nej, že najpresnejším spôsobom výroby bronzových odliatkov je liatie do foriem vyrobených metódou vytaviteľných voskov.

Ako vzniká bronzová busta?

Najskôr si sochár zhotoví presný voskový model, ktorý obleje šamotom, akoby oblieval tortu čokoládovou polevou. Šamotovú formu vloží umelec do pece a vosk z nej vypáli. Takto pripravená dutá forma je negatívom budúcej busty. Dielo vzniká naliatím roztaveného bronzu do dutiny. V nej tavenina za niekoľko hodín stuhne. Potom sa forma poobíja sekerou alebo kladivom a z nej sa vykotúľa umelecké dielo. Je to okamih pravdy. Každý sochár vtedy cíti tlkot vlastného srdca až v krku. Až teraz sa presvedčí, ako poctivo si prácu vykonal.

Liali aj plastiku pre kráľovnú

Výzor Magina, ktorého už môžu Vrbovčania obdivovať v aule gymnázia, bol ešte v piatok 3. októbra o druhej hodine popoludní ukrytý v útrobách asi sedemdesiat centimetrov širokej a rovnako dlhej formy zo šamotu. Magin nebol jediná forma, ktorú sa Sabovci chystali v ten deň naplniť žeravým bronzom. Kúsok od veľkého slovenského národovca ležali ďalšie menšie i väčšie „súdky". Čo z nich bude? Pýtali
sme sa majstra: „Dnes vyrábame aj pamätnú tabuľu pod Devínsky hrad a plastiku do Popradu pri príležitosti chystanej návštevy anglickej kráľovnej."

Bronz zapili burčiakom

Asi po hodine čakania na bronz zrazu majster zavelil: „Ide sa na to!" Pomocou mechanického zariadenia ukotveného v koľajniciach stropu odkryli pec, zdvihli nádobu s takmer tisíc stupňov horúcim bronzom a žeravú lávu vlievali do foriem, zahrabaných v antuke. Dávka bronzu musí zodpovedať vnútornému objemu formy. Ak by bolo kovu menej, umelec riskuje. Dolievanie komplikuje výrobu diela. Pretože prvá dávka zaschne a druhá sa k nej nepripojí. Iba ak oba kusy umelec zvarí. Magina ale odlial majster z jednej dávky. A potom po pár hodinách nastala chvíľa pravdy. Aj my sme cítili to zvláštne napätie vo vzduchu. Z formy sa vykotúľala hlava národovca, z druhej ramená a z tretej bronzová tabuľka s jeho menom. Písmená zhotovila umelcova dcéra, budúca grafička. No a potom sme si na to všetko pripili burčiakom z pivníc Vrbovčana Laca Saba – menovca galantského sochára. Vínny mok sme následne zajedli maďarským gulášom z kuchyne domácej panej. Na nášho sochára čakalo ešte zváranie, brúsenie, leštenie busty a jej osadenie na kamenný podstavec. No a napokon – jej slávnostné odhalenie vo Vrbovom.