Mestský park starne, chýba mu voda a viac života
Živé pľúca v centre mesta nám závidia mnohí návštevníci. Koruny košatých stromov poskytnú v horúcom lete príjemný tieň, na jeseň potešia oči farbami prírody, v zime očaria romantikou bielych kryštálikov, zjari omámia vôňami.
Mestský park, ktorý založil gróf Erdödy v osemnástom storočí, však už začína strácať dych. Stromy sú zostarnuté a aj ostatné rastliny ohrozujú silné búrky, kyslé dažde, globálne otepľovanie i s ním spojené striedanie teplôt. Hoci pre ľudí v meste zostáva stále najobľúbenejším miestom vychádzok, jeho tvár sa za posledných dvadsať rokov zmenila.
Vymizli útulné zákutia ako rozárium pri fontáne či jazierko s kamenným odpočívadlom neďaleko Domu umenia. Pribudlo detské ihrisko, masážny chodník, ožili športoviská, ale územie s dvadsiatkou hektárov zelenej plochy by si zaslúžilo väčšiu pozornosť. Oslovili sme niekoľko odborníkov, aby nám na stav a budúcnosť parku povedali svoj názor.
Zomierajú postojačky
O údržbu mestských porastov sa stará rozpočtová organizácia Služby mesta Piešťany (SMP). Manažérka strediska verejnej zelene Janka Jezerská nám vysvetlila, že v parku robia všetky nutné bežné práce. Sadia záhony, kosia a plejú trávniky, odstraňujú konáre, popadané lístie, nedávno vyčistili nespevnené chodníky. Na jeseň tu už ale nestretnete školákov s hrabľami. „Používame techniku, na listy máme špeciálne multifunkčné stroje so sacím zariadením," hovorí. Celkovo vysajú niekoľko sto ton odpadu, ktorý potom skompostujú a využijú ako hnojivo. Stroje sa ale všade nedostanú, ručná práca tu má preto stále nezastupiteľné miesto.
Hoci je park čistý a vysadilo sa aj niekoľko nových stromčekov, jeho celková obnova stagnuje. Kedysi sa o zeleň v ňom starali vyčlenení záhradníci. Dnes pracujú po celom meste tam, kde práve treba. Dôvody sú obligátne, úspora pracovníkov a nedostatok financií. Manažérka SMP, ktorá má so starostlivosťou o rastliny v meste tridsaťročné skúsenosti, tvrdí, že rekonštrukcia parku je nevyhnutná. „Stromy zomierajú postojačky," varuje. Podľa nej, tak ako všetky živé organizmy, trpia stresom z nejasných ročných období a výkyvov počasia. Vyžadujú si preto oveľa flexibilnejšiu údržbu. „Chýbajú nám nielen odborní pracovníci, ale aj novší závlahový systém," dodáva J. Jezerská. Ten starý má ešte ručnú obsluhu, ak chcú polievať, musia otáčať kohútikmi v šachte.
Projekt za milión
Pretože je náš park zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok, každý väčší zásah musí okrem mesta odsúhlasiť i Krajský pamiatkový úrad. Podľa vedúceho referátu životného prostredia mestského úradu Jána Ba-ranoviča sú pamiatkári zmenám prístupní, ale vyžadujú, aby úpravy boli podložené architektonickou štúdiou či projektom. „Komisia pre ochranu životného prostredia navrhla vyčleniť milión korún (33 193,91 eur) z rozpočtu roku 2009 na spracovanie štúdie obnovy mestského parku," hovorí J. Baranovič. „V nej by mali byť zapracované zóny oddychu, športu, kultúry a priestory na hranie. Tiež výmena uhynutej a starej kostrovej zelene, oprava chodníkov, nové lavičky, smetné koše i ďalšie doplnkové prvky." Ak poslanci peniaze odsúhlasia, mesto vyhlási na projekt verejnú súťaž. „Následne budeme hľadať zdroje na samotnú rekonštrukciu. Jednou z možností je podať žiadosť o grant z EÚ," dodáva vedúci referátu.
Obnova parku bude prebiehať vo viacerých etapách. Časť projektu na rekonštrukciu Sadov A. Kmeťa, od Kolonádového mosta až po Balneologické múzeum, je už pripravená. Niektoré z pozemkov patria súkromným osobám, preto musí mesto najskôr vyriešiť majetkovo-právne vyrovnanie.
Predsedníčka Komisie ochrany životného prostredia Eva Wernerová budúcnosť parku vidí pozitívne. „Má výborný základ z čias Winterovcov a pred pár rokmi bol arboristicky dobre ošetrený." Jeho súčasný stav hodnotí ako „zakonzervovaný" a čakajúci na zázrak, komplexnú rekonštrukciu a celkové zatraktívnenie. „Rozhodnutie možno padne už na najbližšom zastupiteľstve. Z môjho pohľadu samospráva robí veľa pre zeleň, a ak si tento trend udrží, obhájime značku ,zeleného mesta‘," dodáva.
Beh na dlhé trate
Skupín stromov, ktoré by sa mali preriediť, je však podľa S. Švecovej v mestskom parku viacero. Niektoré dreviny zasa nemali upravované koruny a vyrástli príliš vysoko. Košatí vyschnutí matuzalemovia môžu byť pre návštevníkov parku nebezpeční a stávajú sa tiež semenišťom škodcov. Podľa Švecovej je dnešný stav je dôsledok dlhodobo nedocenenej odbornej údržby, aj keď v poslednom čase badať isté zlepšenie. „Obnoviť by sa mal krovitý a bylinný porast a dôležité je najmä priviesť sem vodu. Neviem akosi prísť na chuť argumentom o nedostatku peňazí. Kedysi ich bolo ešte menej, a tiež sme museli hľadať cesty na ich získanie." Starostlivosť o také rozsiahle územie podľa jej slov vyžaduje neustálu prácu na jeho obnove. „Býva to beh na dlhé trate a vlastne nikdy nekončí," dodáva.
Chýba medziposchodie
O ďalší názor sme požiadali jedného z bývalých učiteľov sadovníckej tvorby Strednej záhradníckej školy v Piešťanoch. Jozef Slovák strávil v parku so svojimi žiakmi množstvo hodín pri výučbe dendrológie (náuka o drevinách). „Prechodili sme celé jeho územie, často sme si kreslili na odpočívadle pri kine Fontána," hovorí. Naša zelená oáza mala podľa jeho slov vysokú úroveň najmä v osemdesiatych rokoch. Chýbalo tu ale vraj akési medziposchodie. „Rastú v ňom najmä vysoké stromy ako topole, javory, pagaštany a potom nízke kroviny. Žiadalo by sa mi doplniť ich aj drevinami stredného vzrastu, dorastajúcimi do výšky piatich až ôsmich metrov. Napríklad okrasné jablone, sakury či stále zelené kaliny," dodáva. Zaradil by doň tiež umelé jazierko ako vodný prvok či dodal viac farebnosti kvetinovým záhonom.
Názory na stav mestského parku sa teda rôznia, všetky sa však v niečom zhodujú. Treba ho obnoviť, chýba mu voda, viac života, romantických zákutí či atraktívnych prvkov. V porovnaní s jeho „súrodencom" na Kúpeľnom ostrove pôsobí trochu ako chudobný príbuzný.
