O Libérii, krajine diamantov, ale aj slepcov

Známy teroristický útok na americké dvojičky odštartoval Martinovu kariéru vojnového spravodajcu. Jeho prvá cesta viedla do Pakistanu a neskôr do vojnou zachváteného Afganistanu. „Pred troma rokmi som mal možnosť natočiť pre českých vojakov vo svete sériu dokumentov. To mi umožnilo navštíviť nestabilné krajiny strednej a západnej Afriky, kde pôsobia misie OSN," uviedol Rajec. Z materiálov i zápiskov, ktoré si na svojich výpravách viedol, vznikla jeho kniha. „Je najlepšia, lebo je moje jediná, " žartoval Martin a ukázal smerom k stolíku, kde ležala 164-stranová publikácia s názvom Po stopách konfliktov. Ide o osobnú výpoveď novinára, ktorý cestuje Pakistanom, Afganistanom, Irakom, Gruzínskom, Libériou, Kongom aj Izraelom. V Piešťanoch Martin premietol dva dokumenty. Prvý, tridsaťminútový, bol o českej misii OSN, ktorá dohliadala na pokojný priebeh volieb v Libérii a druhý, desaťminútový, hovorí o zarážajúcej slepote v tejto krajine…

Krajina v humanitárnej katastrofe

Libériu založili v roku 1947 oslobodení americkí otroci. Ako jedna z mála afrických krajín nemá koloniálnu minulosť. V 50. rokoch minulého storočia patrila medzi najbohatšie štáty západnej Afriky. Napriek bohatým zásobám diamantov a železnej rudy drvivá väčšina z troch miliónov obyvateľov žije v totálnej biede. Štrnásť rokov trvajúci vojenský konflikt niekoľkokrát znásobil rady nevidiacich a uvrhol krajinu do humanitárnej katastrofy.

Pokoj tu panuje za prispenia mierových síl OSN od roku 2003. Ak túto krajinu spoznáte zblízka, zarazí vás nielen bieda jej obyvateľov, ale aj slepota viac ako 80-tisíc ľudí v nej žijúcich. Tá sa zaradila medzi vážne problémy spoločnosti.

Nemajú na operáciu ani tridsať dolárov

Pritom až osemdesiat percent slepých by mohlo znova vidieť. Stačilo by pár desiatok dolárov na operáciu sivého zákalu. Práve ten patrí medzi hlavné príčiny straty zraku obyvateľov Libérie. Okrem zákalu tu ľudia trpia riečnou a detskou slepotou z podvýživy. Len málokto si môže dovoliť zaplatiť lekára. Ľudia tu nemajú peniaze ani na cestu do nemocnice. Odborník, zaoberajúci sa očnou chirurgiou, týždenne vykoná štyridsať operácií – za sivý zákal tu zaplatia niečo okolo osemdesiat dolárov. A aj keď operatér zníži cenu zákroku na tridsať, počet záujemcov o zákrok sa nezvýši. Ľudia nemajú ani túto sumu. Ich osud je spečatený.

Stanú sa outsidermi spoločnosti

Nik sa s nimi nebaví, pretože sú kliatbou pre celú rodinu. Podľa povier, slepota je nákazlivá a prenáša sa dotykom. Atak sa stávajú títo ľudia nezmyselne nedotknuteľní.
Na veľkom počte ľudí s liečiteľnou slepotou sa v Libérii podpísali aj ľudoví liečitelia a šamani. Pretože tu vládne až 60-percentná negramotnosť. Ľudia im veria a viac ako lekárom. Keď oslepne dieťa, odvedú ho k šamanovi a ten obviní z ochorenia príbuzných. Vraj mu v noci ukradli oči a zjedli. Stalo sa, že šaman obvinil z tohto zverstva matku, údajne bola v spolku čarodejníc a oči svojho syna zjedla preto, aby si uchovala magickú silu. Tieto nezmysly spôsobujú rozvrat v celej rodine. Aj keď v krajine je niekoľko sanatórií pre slepcov, ich štandard sa líši. A život slepca v ústave je časovo limitovaný. Kým sú slepí ľudia vovnútri, sú chránení pred vonkajším svetom, ich život je znesiteľný. Ale len čo sa dostanú von, ich existencia je ohrozená. V niektorých rodinách slepému dieťaťu dávajú len zvyšky stravy, pre zdravých je určené mäso, pre slepca kosti…