Osudy piešťanských staviteľov a ich stavieb

  • Nezaradené
  • 4. októbra 2008, 04:06
  • Autor:Ľubomír Mrňa
Martin Cifra

Karlovi Čapkovi vďačíme za pôvabný návod na stavbu hradu: „Pane šéf,“ říkal takový středověký stavitel tehdejšímu stavebníkovi, »tam na tom nejvyšším fleku bych postavil věžičku, to se bude zdola krásně dělat; a tam na ten výběžek dáme druhou věž a nad tou propastí bychom mohli udělat arkýřek, aby jen tak visel ve vzduchu.

A kapli postavíme na ten táhlý hřbet, aby tam bylo více věžiček. A dole se bude dobře dělat padací most a brána s věžičkami. A na druhou stranu také musíme dát vežičku, treba se střílnami. Bude to stát o něco víc, ale zato se to bude zdola báječně vyjímat." „Když to musí tak být tak to udělejte," pravil zámecký pán, „ale mně se toho zdá být málo na tom prvním nádvoří. "„Tak tam taky dáme věžičku," navrhl stavitel a stalo se tak."
Rozprávanie je, samozrejme, nadsádzka, ale predsa len tak akosi, za vytrvalého dialógu investujúceho stavebníka a invenčného architekta-staviteľa sa od vekov stavali nielen hrady, ale i mestá. Tak akosi, síce s väčšou zdržanlivosťou pri budovaní vežičiek, ale vždy z ľudskej spolupráce, vznikli, utvárali sa a ďalej sa formujú tiež Piešťany.
Mestá aj rozmanité objekty v nich, podobne ako ich budovatelia, obyvatelia a užíva telia, majú svoje osudy. Vznikajú, existujú, zanikajú, ba niekedy, hoci počaté, ani neuzrú svetlo sveta. Zhruba po prah dvadsiateho storočia sa väčšina piešťanských obyvateľov vo väčšej či menšej miere zapodievala poľnohospodárstvom. Na postavenie tradičného roľníckeho obydlia stavebník nepotreboval architekta – stačila mu zdedená skúsenosť predchádzaúcich pokolení.
Nepotreboval ani staviteľa – staval vlastnými rukami, s rodinou alebo aj so susedskou pomocou, splácanou rovnakou protislužbou. Architektov a staviteľov však potrebovali bohatší investori na väčšie stavby. Nuž a títo najímaní architekti a stavitelia vystúpili časom z anonymity a od prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia sú v Piešťanoch už známe ich mená.
Vtedy pre Piešťany pracovali školení, skúsení a renomovaní profesionáli, prichádzajúci z rôznych končín rozľahlého cisársko-kráľovského mocnárstva, samozrejme najmä z Budapešti a Viedne, a výdatne prispievali k postupnej premene vidieckej obce s prevažne roľníckym obyvateľstvom na prosperujúce kúpeľné mesto.
Ako prvý, nielen podľa abecedy, ale i v chronologickom slede – zažiaril architekt Ignác Alpár a s nepatrným časovým odstupom ho nasledovali kolegovia Emanuel Pollak a Adolf Oberländer. Už v prvom desaťročí 20. storočia sa autorsky predstavil Jozef Krátky (so spoločníkom Halzlom), ale tiež sa otvoril priestor pre tvorbu nevšednej autorskej dvojice Henrik Böhm aÁrmin Hegedüs, s ktorou sa spája zrod fenoménu piešťanskej secesie.
Popri nich, na úplnom konci existencie monarchie, uzatvára výpočet mien ďalší kolektív: Arnold Bachrach – Alexander Harsányi, a nepatrí sa vynechať ani meno Rudolf Scheibner – prvý známy architekt, ktorý bol miestnym rodákom. Po vzniku ČSR sa v Piešťanoch autorsky angažovali architekti či stavitelia Ladislav Skřivánek, Emil Belluš, Fridrich (Bedrich) Weinwurm, Ignác Vécsei, Artúr Szalatnai-Slatinský a mnoho ďalších.
Po druhej svetovej vojne pribudli okrem iných Michal M. Scheer, Milan Bodický, Rudolf Miňovský, Ján Svetlík, Ján Kočí či Alexander Plačko. Aj v súčasnosti pôsobí v meste viacero súkromných projektových kancelárií a, podobne ako bývalo tiež v minulosti, nachádzajú tu uplatnenie, asi predovšetkým, i cezpoľní tvorcovia. Aj v súčasnosti mestský úrad disponuje právomocou zlaďovať rôznorodé realizačné aktivity s platným územným plánom rozvoja mesta.
Mal by tak robiť s ambíciou dosiahnuť optimálnu priestorovú štruktúru mestského organizmu. Inými slovami: stavebný úrad má povinnosť usmerňovať, povoľovať a kontrolovať či, kde a ako sa postaví, povedané v dikcii citovaného Čapkovho rozprávania „vežička" alebo zrekonštruuje rovno Červená veža, aby sa užitočne včlenili do obrazu mesta. Aby sa doň včlenili spôsobom, ktorý bude mesto krášliť; aby rozmnožili kultúrne dedičstvo.
Dnes sa dá sotva očakávať, že mená spomenutých staviteľov ešte čosi hovorili súčasným obyvateľom, že by ich ktosi vedel spájať so vznikom významných stavebných objektov patriacich ku kultúrnemu dedičstvu. Spoločenská úloha efektívnej ochrany a zveľaďovania odkazu minulosti však predpokladá existenciu vedomia súvislostí.
Piešťanský týždeň by chcel retrospektívami osudov zabúdaných tvorcov kultúrnych hodnôt napomôcť úspech takejto úlohy. V prvom dieli nášho seriálu Osudy piešťanských staviteľov a ich stavieb si prečítate o práci Ignáca Alpára.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je štvrtok 6. októbra. Tento deň Dňom obetí Dukly. Meniny má Natália.
  • 05.10.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 5. októbra. Tento deň je Medzinárodným dňom učiteľov. Meniny má Viera.
  • 04.10.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
streda, 5. októbra 2022
Meniny má Viera, zajtra Natália