Tematín mení svoju tvár

Zvetrané murivo hradieb nemá silu mu odolávať a v posledných troch rokoch kapitulovalo natoľko, že žalostný stav hradu vyprovokoval vznik hneď dvoch občianskych združení, ktoré ho chcú zachrániť.
Aj preto sa takmer celé leto na Tematíne pracovalo a hrad z druhej polovice 13. storočia začal meniť svoju tvár. Keď dvaja robia to isté…urobia viac Uplynulá sobota, jedenásť hodín dopoludnia. Prichádzam na Tematín a prvé čo uvidím je murárska partia činiaca sa pod hradbami.

Traja mladí chalani stojaci na strmom svahu vypĺňajú dutiny v hradobnom múre. Štvrtý im vo vedre vynáša kamene, ktoré zo svojich miest časom vypadali. Neďaleko nich horí na vyklčovanej čistinke vatra.
Postarší muž spaľuje konáre z vysekaných kriakov a odstránenej náletovej zelene. Brigáda. Viem teda, že som sa na 564 metrov vysoký kopec neštveral zbytočne a že jedna z posledných tohtoročných víkendových pracovných akcií sa na Tematíne koná aj napriek nevyspytateľnému počasiu.

Keď dvaja robia to isté…urobia viac

Keďže prichádzam na hrad aspoň trochu teoreticky podkutý a viem, že o záchranu Tematínu sa usilujú dve občianske združenia naraz, hneď si vyjasňujem, kto je kto. Chlapík od vatry je Bohuš Ferianc z Modrovky. Na hrad sa pozerá každý deň priamo zo svojho domu.

„Pripohľade voľným okom vidím, ako sa z veže Tematínu rúcajú kamene a ako sa kedysi šikmá stena stáva kolmou. Aj preto sme v roku 2006 spolu s priateľom a ďalšími známymi založili Združenie na záchranu hradu Tematín,"hovorí. Približne o 20 rokov mladší nosič kameňov, obsluhujúci týmto stavebným materiálom partiu murárov, je Martin Pétery, študent hudobnej vedy z Bratislavy a predseda občianskeho združenia Hrad Tematín.
"Do hradu som sa zamiloval, keď som ho s priateľkou prvýkrát navštívil pred niečo viac ako rokom. Rozhodli sme sa niečo spraviť pre jeho záchranu. O tom, že jedno občianske združenie s týmto cieľom už existuje, sme sa dozvedeli, až keď sme zaregistrovali to svoje,"reaguje na moju otázku, ako sa Bratislavčan dozvedel o Tematíne a prečo sa mu rozhodol venovať svoj čas.

Nieje malta ako malta

To, že sa záchrane Tematínu venujú dve občianske združenia naraz, je po desaťročiach nezáujmu kompetentných možno aj dobre. Pri obnove hradu je totiž vítaná každá ruka a členovia oboch združení sa aspoň zatiaľ zhodujú v tom, čo je potrebné robiť ako prvé – zakonzervovať hrad v dnešnej podobe, aby jeho deštrukcia nepokračovala.
Prioritou je teda odstránenie náletovej zelene, ktorej korene narúšajú múry hradieb a stien niekdajšieho hradu. Tento cieľ sa do istej miery dobrovoľníkom oboch združení a skautom z Novej Dubnice už podarilo splniť. Ďalšou prácou so znamienkom priority, na ktorú získali títo nadšenci potrebné povolenia, je vyplnenie a opätovné vymurovanie dutín (kavern) v múroch hradu.

Nejde však o klasické murovanie. Partia, ktorú som zastihol pri práci, používa len pôvodné materiály. Stavebným materiálom sú vypadané kamene a do malty nedávajú cement, ale len vápno.
„Vápenná malta síce dlhšie tvrdne a zreje aj niekoľko rokov, no klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné staré kamene. Snažíme sa tiež nepoužívať dovezený štrk, ale kým sa dá, dávame do malty kamennú drť, ktorej je tu všade naokolo dosť."
Vysvetľuje mi Martin Pétery rozdiely medzi klasickým murovaním a tým, ktoré predvádzajú jeho kolegovia. Vnútorné steny hradu budú môcť títo murári začať spevňovať až po vypracovaní architektonickej štúdie stavby. Tá určí, ako vlastne architektúra hradu Tematín vyzerala, a čo je zubom času spôsobená kaverna a čo pôvodná klenba, okno či dvere.

Opravujú hrad, ktorý vlastne neexistuje

Okrem architektonickej štúdie, ktorá tak ako iné odborné posudky môže byť vypracovaná vďaka grantu z ministerstva kultúry a sponzorským darom, plánujú členovia OZ Hrad Tematín zrealizovať aj archeologický prieskum lokality.
Ten bude pozostávať v opatrnom odstránení ton napadanej sute, ktorá odkryje ďalšie podlažia hradu. Všetky tieto práce sú však behom na dlhú trať.
„Predpokladám, že na takéto brigády, ako je tá dnešná, sem budem chodiť ešte aj so svojimi vnukmi," hovorí Martin Pétery. Bohuš Ferianc jeho odhad schvaľuje.
„Všetky práce neuveriteľne zdržuje byrokracia. Bez povolenia tu nemôžete preložiť ani kameň, nieto nie čo opravovať či zachraňovať. Navážajú sa do nás zo všetkých strán, hrad, ktorý opravujeme, však v podstate ani neexistuje," hovorí.
Po mojom udivenom pohľade mi vec vysvetľuje Milan Bábik zo Združenia na záchranu hradu Tematín, ktorý prerušil svoju prácu a pripojil sa k nám. „Hrad nie je nikde zapísaný. Pozemok je vo vlastníctve štátnych lesov, hrad však nikde nefiguruje ako stavba zaznačená na konkrétnej parcele. Nikto tak tento hrad nevlastní. Keby ho niekto vlastnil, musel by sa totiž oň ako o národnú kultúrnu pamiatku starať."
Kým teda hrad oficiálne neexistuje, starajú sa oň s požehnaním trenčianskych pamiatkárov nadšenci dobrovoľníci, ktorí si uvedomili, že o to, aby Tematín poznali aj naše či ich deti, sa musia postarať sami. Keby mal totiž hrad čakať na záchranu zo strany štátu, čakal by zrejme márne. Sú predsa „dôležitejšie" veci.