Piešťanskí stavitelia: IGNÁC ALPÁR

Budapeštiansky rodák Ignác Alpár (*15. januára 1855), absolvent Schinkelovej Bauakademie v Berlíne, patril do okruhu rodinných priateľov vplyvných Winterovcov a v tomto vzťahu azda treba hľadať vysvetlenie, prečo sa tento úspešný autor viacerých reprezentatívnych budov vo svojom rodnom a uhorskom hlavnom meste zjavuje v Piešťanoch.
Hoci Alpár pracoval v Piešťanoch na viacerých dielach, jeho aktivity sa neustále akosi zúžene spájajú takmer výlučne s návrhom na dvojpodlažnú solitérnu budovu Kúpeľnej dvorany, Kursalon. Projektoval ju v rokoch 1892-1893, v roku 1894 už stála – a hoci pozmenená viacerými prestavbami a od istého času vytrvalo sprevádzaná rozpakmi pri hľadaní jednoznačného, hodnote primeraného využitia – doposiaľ, už dlhšie ako okrúhlych sto rokov, patrí v Piešťanoch k hodnotám prirovnateľným k hodnote rodinného striebra.
Do zoznamu kultúrnych pamiatok bola oficiálne zaradená 3. augusta 1984. Očitý svedok, jeden z aktérov výstavby Kúpeľnej dvorany, zaznamenal, že otváraný nový objekt obsahoval jedálne, kaviareň, terasu a miestnosť na tanec. O druhu a počte prichýlených nájomníkov, ktorí sa doň mali v budúcnosti popratať a (vrátane múzea) aj popratali, pochopiteľne nemohol ani len chyrovať.
V tejto súvislosti hádam nebude nezaujímavé pripomenúť, že Kúpeľná dvorana neoslávila ešte ani dvadsiate výročie existencie, keďz Budapešti prizvaný parkový expert János Hein v predloženom zámere úpravy piešťanského parku navrhoval jej likvidáciu a takto získanú plochu hodlal zazeleniť. V roku 2011 bude sté výročie tohto neracionálneho nápadu. Voči asanačným pokusom odolná Kúpeľná dvorana nebola jediným Alpárovým príspevkom do vytvárajúcej sa priestorovej štruktúry budúceho kúpeľného mesta.
V roku 1893, v neveľkom časovom predstihu pred výstavbou Kúpeľnej dvorany, stavali na okraji mestského parku v jej blízkosti „kamenné" Kúpeľné divadlo, ktoré malo nahradiť súbežne likvidovaný doslúživší primitívny stánok Tálie, nazývaný Aréna. Projekt Kúpeľného divadla, ktoré neskôr, už v dvadsiatom storočí, secesne upravovali iní budapeštianski architekti, sa opäť prisudzuje Ignácovi Alpárovi.
O túto budovu, ktorá po druhej svetovej vojne plnila simultánne aj funkciu kina nazvaného Hviezda, prišli Piešťany roku 1963, keď najprv požiar a vzápätí asanácia uzatvorili jej osud. Po likvidácii tejto stavby sa napokon splnilo i čosi z Heinovej dávnej vízie a uvoľnenú plochu zaujala zeleň parkovej úpravy.
Pod mnohokrát meneným nevýrazným oblekom prízemnej nárožnej budovy na styku ulíc Winterovej a Beethovenovej, vis ä vis historickému objektu, v ktorom dlhé roky sídlilo riadi-teľstvo kúpeľov (na jednej z jeho mnohých úprav mal Ignác Alpár tiež akýsi podiel), sa ukrývajú zvyšky staršej stavby, možno až z čias pred ničivou povodňou v roku 1813.
Pri prestavbe v roku 1895 sa vtedy jestvujúca budova, obsahujúca kaviareň, kasíno a divadelnú sálu s javiskom, preinačila na penzión s pätnástimi hosťovskými izbami, ktorý dostal honosné pomenovanie Františkova vila. Časová, investorská a najmä tvaroslovná súvislosť prestavby s výstavbou Kúpeľnej dvorany privádza k názoru, že autorom adaptácie bol i v tomto prípade architekt Alpár.
Roky 1892-1894 priniesli Piešťanom očividne bohatú úrodu prác tohto autora. V dlhej, v toku času viackrát upravovanej hmote viacúčelového objektu na Štefánikovej ulici, za cirkevným komplexom evanjelického kostola a budovy zborového centra, je zašifrovaná Alpárova úprava voľakedajšieho furmanského hostinca na Robotnícky penzionát, známy tiež pod menami Robotnícky špitál, Robotnícka nemocnica, Robotnícka kúpeľná liečebňa, Pro labore.
Zachované originálne plány dovoľujú vytvoriť si predstavu o úspornosti vyjadrovacích prostriedkov, ktoré použil na sprostredkovanie svojich predstáv a zámerov. Vlastne pri zrode tohto nevšedného penzionátu bolo všetko skromné a úsporné. Lôžkové miestnosti, do ktorých dokázal umiestniť 36 postelí (povodne penzión disponoval iba ôsmimi lôžkami) vytvoril zo stajní patriacich k hostincu.Na skici tohto projektuje dátum 12. marec 1894.
Spomenuté príklady Alpárovej piešťanskej tvorby nevyčerpávajú všetko, čo tu vykonal. Napokon i zo spomenutého zostal iba zlomok a v koľko-toľko pôvodnej podobe vlastne už iba ústredná sála-dvorana, ktorá dala meno celému objektu Kúpeľná dvorana. Čas plynie nezadržateľne. Na rok 2008 pripadá 80. výročie skonu architekta, ktorý akousi zhodou okolností bol v Piešťanoch prvý, kto vystúpil z anonymity. Architekt Ignác Alpár, významný dávny spolutvorca prostredia kúpeľného mesta, zomrel 27. apríla 1928 vo švajčiarskom Zürichu.