Ak by polícia pomáhala a chránila, zavraždený Vrbovčan Marek Kaluža žije!

Desivá smrť dvadsaťtriročného mladíka otriasla mestečkom a to, že by vraždil otec s maloletým synom, azda história slovenskej kriminality nezažila!

Otec a syn ľudí mlátili celé roky

Po zločine sa vyplavili na svetlo skutočnosti napovedajúce, že ak by policajti v minulosti konali podľa nápisu na dverách áut „pomáhať a chrániť“, Róbert R. je zrejme už dávno za mrežami a syna nemôže príkladom priúčať brutalite a násilnostiam. Podľa odborných lekárskych vyšetrení, uskutočnených po zločine, sú v trinásťročnom chlapcovi tak hlboko vryté, že i keď sa vďaka nízkemu veku trestu za svoj čin vyhne, bude „výchova“ otca len ťažko odstrániteľná.
Ohavný čin otca a syna mal dlhodobý vývoj a s najväčšou pravdepodobnosťou, ak by v tú noc na smrť nedobili Mareka, terčom ich útoku sa stane niekto iný. Svedčia o tom i výpovede svedkov, ktorí v ten večer s oboma útočníkmi prišli do kontaktu.
Nazrime do doby pred tragédiou a pokúsme sa zodpovedať otázku, ako je možné, že povestný bitkár a násilník Róbert R., mohol celé roky beztrestne aj so synom Patrikom mlátiť ľudí vo Vrbovom. Kto z kompetentných pochybil a kto dokonca nekonal vôbec aj napriek tomu, že o násilnostiach otca a syna mal presné informácie?

Okrádal spolužiakov, ich rodičom nadával

V škole sa Patrikovo násilnícke správanie prejavovalo útokmi na spolužiakov a pedagógov, ale aj kradnutím peňazí. Trúfol si aj na triedneho učiteľa. Za poznámky o nevhodnom správaní mu na odplatu s kamarátom dorezal pneumatiky na aute.
Aké kroky na základe informácií od triedneho učiteľa podnikla riaditeľka školy? Podľa našich informácií jej zásah na zastavenie Patrikovej agresie spočíval v tom, že učiteľa, sťažujúceho sa na jeho správanie, zbavila triednictva. Podľa slov primátorky Vrbového Emy Maggiovej žiadne informácie o dianí na škole neprenikli k zriaďovateľovi školy na mestský úrad, ale ani na ich referát sociálnych služieb. Podnet od riaditeľky školy by museli riešiť!
Riaditeľke sme ponúkli priestor, aby postoje k Patrikovým násilnostiam vysvetlila. „Právnici mi poradili nevyjadrovať sa,“ odbila nás Viera Hankócyová. Dokonca zabezpečila, aby nik z personálu o dianí na škole pred smrťou Mareka Kalužu nič neprezradil. Oslovení učitelia poskytli len informáciu, že im V. Hankócyová zakázala na túto tému hovoriť.
Situáciu na škole okomentovali rodičia. Ich ponosy na maloletého násilníka by tvorili samostatnú prílohu týchto novín. Na ilustráciu uvádzame výpoveď jednej z matiek Patrikových spolužiakov: „Pravidelne čakával na moju dcéru pred školou len preto, že ju chcel zbiť. Bral jej desiate a vyhrážal sa aj mne. Pri snahe o dohovor ma poslal vulgárne do p…e, vynadal mi, že som k…a, opýtal sa, či chcem guľku do hlavy, a dodal, že si mám na neho dávať veľký pozor.“
Obyvatelia Vrbového si užili s násilníckou dvojicou a i napriek tomu, že je Patrikov otec za mrežami, boja sa jeho návratu a odvety. Na koho mal Róbert R. namierené, si postriehol a skôr či neskôr zaútočil. A tak dotknutá matka i ostatní ľudia, spomínaní v reportáži, si želali identitu utajiť.

Beztrestne ľudí napádal a okrádal

Ťažko predpokladať u trinásťročného chlapca, že sa bude správať inak ako otec, jeho veľký vzor. Róbert R. má vo Vrbovom povesť vychýreného bitkára. Rodina Kalužovcov zakúsila jeho agresivitu i v minulosti. V roku 2013 napadol na ulici ich mladšieho syna Martina a jeho kamaráta a oboch surovo zmlátil. Dôvod mal jediný. Podľa zápisu z prejednávania priestupku sa Róbert R. domnieval, že ho mladíci urážajú. A za „pomyslenie“ jednému dolámal nos a druhému vybil zub. Chlapci sa obrátili na štátnu políciu vo Vrbovom, no ako často predtým, ale i potom, policajti usúdili, že nejde o trestný čin, a riešenie postúpili na vtedajší obvodný úrad ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, kde Róbertovi R. mohli udeliť maximálne pokutu do výšky 33 eur, v tomto konkrétnom prípade len „dvacku“. V mlátení ľudí „len tak“ ďalej beztrestne pokračoval.
Brutálne útoky nám potvrdil i ďalší napadnutý. Tentoraz opakovane zaútočil na človeka takmer o generáciu staršieho. I on žiadal mužov zákona o pomoc. Polícia vo Vrbovom opäť riešenie posunula na okresný úrad s odôvodnením, že nejde o trestný čin. Niekoľkokrát Róbertom R. zmlátený a okradnutý muž v strachu o život nakoniec s partnerkou utiekol do iného mesta.
Výsmech spravodlivosti zavŕšil Okresný úrad v Piešťanoch. Útoky neriešil, vraj sa policajnému zboru vo Vrbovom nepodarilo preukázať spáchanie skutku. Z toho vyplýva, že pomliaždenie ramena, prednej strany hrudníka, strhnutie kože z brady, pravej ruky, lopatky, ale i modrinu za ľavým uchom si napadnutý muž spôsobil sám, a navyše si ukradol dvestoeurový fotoaparát.

Zasiahla až okresná prokuratúra

Obeť agresora sa však nevzdala a voči postupu polície vo Vrbovom podala sťažnosť na Okresnú prokuratúru v Piešťanoch. A tu sa zastania prepadnutý dočkal. Námestníčka okresného prokurátora Michaela Marková potvrdila, že kompetentní pri vyšetrovaní postupovali protizákonne: „Vzhľadom na nezákonnosť opatrenia Okresného úradu Piešťany o odložení veci prokurátor podal protest. V danom proteste navrhol napadnuté opatrenie ako nezákonné zrušiť a následne postúpiť vec orgánu činnému v trestnom konaní.“
Prokurátorka uvádza, že pochybilo i Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Vrbovom. Aj písomne ich upozornila, že mali vec od začiatku riešiť v trestnom konaní.
Muža takmer o generáciu staršieho Róbert R. zmlátil a okradol v januári tohto roku. Keby polícia postupovala podľa protestu prokurátora, za úmyselné ublíženie na zdraví by Róbertovi hrozila strata slobody až na dva roky. Ak by ďalšie objasňovanie útoku na bezbranného muža preukázalo, že útočníkovi išlo aj o fotoaparát napadnutého, za mrežami mohol skončiť až na osem rokov pre trestný čin lúpeže.
Na podnet susedov sa nakoniec rozhýbala „sociálka“, pre Mareka Kalužu však už neskoro, deň pred osudnou, tragickou nocou. Úradníčky presne vedeli, do akého prostredia idú a zo strachu pred Patrikovým otcom si so sebou zobrali i fyzicky zdatného kolegu.

Otec syna k útoku povzbudzoval

Nezákonné prehliadanie násilností Róberta R. a jeho syna Patrika policajtmi, čo potvrdila v písomnom stanovisku i prokurátorka, poskytlo priestor udalosti krátko pred druhou hodinou ráno v sobotu 11. septembra s tragickou dohrou pre dvadsaťtriročného mladíka.
Dianie osudnej noci opísali svedkovia útoku na bezbranného. Brutálnej bitke predchádzal útok rozzúrenej dvojice na Róberta P. S ním sa zavraždený Marek len čisto náhodne ocitol na jednom mieste pred miestnym gymnáziom.
Po slovách „čo čumíš“, adresovaných dvojicou útočníkov na Róberta P., nasledoval prudký útok. Množstvo úderov päsťou do tváre ho načisto ochromilo a nevládal sa brániť. Zastanie však našiel v Marekovi. Zúrivcov vyzval, aby dobitého mladíka nechali na pokoji, čo Róbertovi P. doprialo čas na panický útek. Netušil, že Marek zostal na mieste a Patrik spolu s otcom agresivitu preorientovali na jeho zástancu.
Ďalšie udalosti opísal svedok, sledujúci útok z okna neďalekej bytovky. „Zabime ho, zabime ho. Ukážem ti, ako nás v škole učili zabíjať židov. Pozri, celý prst mi vbehol do jeho oka,“ hlasné slová dostali pozorovateľa udalosti z postele k oknu. Pri gymnáziu uvidel dve siluety, jednu silnejšiu a druhú útlejšiu. „Silnejší sedel pričupený a opretý o múr gymnázia, útlejší do niečoho na zemi intenzívne kopal. Dvíhal nohu dohora a údery dopadali chodidlom nohy,“ opísal. Z okna počul hlasné chrčanie, z čoho vydedukoval, že útočník zrejme skáče po človeku, a telefonicky privolal políciu. Kým dorazili, bezvládne ležiacemu Marekovi sa ušlo ešte množstvo kopancov. Následne sa obaja útočníci stratili z dohľadu v tmavých uliciach. Mužom zákona sa našťastie z očí nestratili a po pár hodinách otca so synom zatkli.

Mareka škrtili, kopali a rozdupali mu hlavu

O brutalite útoku na Mareka svedčí i súdnolekárska správa: „Bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie centrálnej nervovej sústavy – mozgová smrť v dôsledku zakrvácania pod obal mozgu a do komôr mozgu. Na oblasť hlavy pôsobilo opakované fyzické násilie veľkej intenzity v rôznych smeroch. Okrem zranení v oblasti hlavy bolo zistené v oblasti krku pomliaždenie krčného svalstva a prelomenie štítnej chrupavky. V oblasti brušnej dutiny pomliaždenie v okolí ľavej obličky a ľavého bedrového kĺbu.“
Otec a syn teda mladíka mlátili, škrtili s veľkou intenzitou, a keď bezvládne ležal na zemi, dupali a kopali mu do hlavy. Marek, hoci mal život ešte pred sebou, v tú noc po prevoze do nemocnice krátko pred pol štvrtou ráno devastačným zraneniam podľahol.
Že to nebola žiadna „férová“ bitka, o čom sa nás snažila presvedčiť Patrikova stará mama, ale brutálny útok s cieľom zobrať život, svedčia i zanedbateľné poranenia Róberta R. Vyšetrenie lekárom po zatknutí odhalilo len škrabance na tvári zrejme od Mareka, snažiaceho sa zúfalo odvrátiť útok, a poranenie palca ľavej ruky z úderov päsťou do tváre obete. Nemal vybité zuby ani krvácajúce poranenia, ako sa policajným vyšetrovateľom pokúšal krátko po zatknutí nahovoriť jeho syn Patrik.
Na základe faktov z výpovedí očitých svedkov, ale i podľa Marekových devastačných zranení nezlučiteľných so životom, je možné takmer s istotou tvrdiť, že útok s obrovskou intenzitou jeho aktéri od začiatku viedli s úmyslom zabiť.

Pred týraním utiekla aj Patrikova matka

O násilnej povahe Róberta R., ktorej priúčal odmala aj syna Patrika, svedčí i fakt, že ešte v jeho útlom veku od nich odišla chlapcova mama. Podľa slov jej niekdajších kamarátok pre násilie na nej páchané. Neustalo ani po rozvode. Dospelo až do takej krajnosti, že pred ním utiekla do stovky kilometrov vzdialenej východoslovenskej metropoly. Pretože i v Piešťanoch, kam sa po rozvode odsťahovala, si ju dokázal vyhľadať. „Jemná a útlocitná žena, stále smutná a akoby duchom neprítomná sa o syna a domácnosť starala zodpovedne. Jej muž mal problém zarobiť peniaze, a tak v súkromnej umeleckej škole v Piešťanoch vyučovala orientálne tance, aby zabezpečila financie pre rodinu. Od začiatku bolo jasné, že sa niečo zlé u nich doma deje. Nikdy sa nesťažovala, ale vyžarovalo to z nej,“ povedala kamarátka Patrikovej mamy.
Po zatknutí Róberta R. matka prejavila snahu získať syna späť. Podľa psychológa Františka Skokana, ak sa už nevráti do prostredia, kde vyrastal, je nádej, že sa zmení, začne žiť normálny život a uznávať zdravé hodnoty.

I v tomto prípade spravodlivosť oslepne?

Róbert R. sa zrejme za podozrenie z vraždy postaví pred súd, no z pohľadu zákona nie ako násilník a bitkár. Vďaka tomu, že dva trestné činy z minulosti má už v trestnom registri zahladené a jeho násilnosti polícia roky prehliadala a odsúvala len do správnych konaní i preto, že v januári tohto roku ho pre bitku a lúpež doposiaľ nezačali ani len trestne stíhať, pred sudcu sa z pohľadu prezumpcie neviny postaví „počestný a ctihodný“ občan.
Vo Vrbovom však medzi ľuďmi vládne obava, zabraňujúca otvorene a bez strachu hovoriť. Róbert R. podľa našich informácií z policajného zdroja tvrdí, že z času útoku na Mareka Kalužu si pre opitosť nič nepamätá. A práve toho sa obyvatelia obávajú. Ak všetko zvalí na maloletého syna Patrika, pre nízky vek trestne nepostihnuteľného, tak sa môže ocitnúť na slobode. To by však spravodlivosť tentoraz doslovne „oslepla“ a hádam stačilo, že nečinnosťou chránila agresora! V opačnom prípade je Róbert R. už dávno za mrežami, Patrik u mamy a Marek v osudnú noc ani jedného z nich nestretne a príde domov k rodičom, kam aj mal namierené, živý.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 42, ktoré je v predaji od 13. októbra.