Škola na sídlisku A. Trajan je v čoraz horšom stave

Milé pani učiteľky vytvárali svojim „deťom“ na nástenkách farebné plôšky, na ktoré im za zásluhy pribúdali včeličky a slniečka. Vyučovanie v bežnej triede striedali hodiny cudzieho jazyka, ktoré sa uskutočňovali v špeciálnych učebniach, kde pomocou prístroja premietali na stenu obrázky s komentárom v angličtine či nemčine. Škola mala i jedáleň, kde sa deti zo všetkých štyroch ročníkov stretávali nielen počas obeda, ale aj v rámci prednášok prichádzajúcich hostí – do ôsmej základnej školy prišiel ako jeden z mnohých aj výnimočný spisovateľ Daniel Hevier či príslušníci policajných zložiek, ktorí deťom rozprávali zážitky z práce a nechali ich poťažkať služobnú zbraň.

Popoludnia deti s učiteľkami trávili na dvore. Počas zimy v asfaltových preliačeninách zamŕzala voda a žiaci čakali v rade za sebou, aby sa mohli po ľade šmyknúť. Zvyšok spoločne kotúľal sneh a vyrábal „superveľkého“ snehuliaka. Jar patrila napríklad i záchranným akciám, organizovaných deťmi na pomoc vtáčikom vypadnutým z hniezd, zakázanému oberaniu bobuliek zo stromov. Za drevinami, ale aj uprostred kríkov vznikali prvé detské lásky a vymieňali sa prvé letmé bozky, kríky sa ponorili do žltej – zlatý dážď obrastal ploty, no deti mali zakázané ho ničiť, aby si pekné prostredie zachovali. Všetko po práci sledovali z okolitých bytových domov rodičia, podaktoré deti to do školy totiž nemali ďalej ako zopár krokov.

Idylka sa skončila v roku 2005. VIII. základná škola definitívne ukončila prevádzku, deti i učitelia sa rozpŕchli do iných škôl v meste i mimo neho. Budovu strážila v nočných hodinách bezpečnostná služba, neskôr ju ocenili na 1,6 miliónov eur a mesto sa ju snažilo odpredať. Malo tam vzniknúť zariadenie pre seniorov, letecká škola, objekt tiež mal byť zrovnaný so zemou. Nič z toho sa však nepodarilo, namiesto toho v nej nenašli útočisko po vzdelaní bažiace deti, ale bezdomovci, narkomani, noční požívači alkoholu. Budovu sa týmto nezvaným nájomníkom podarilo niekoľkokrát podpáliť a extrémne zdevastovať.

Z okien, z ktorých sa kedysi dívali deti, dnes ostali len rámy, porozbíjané sklo je všade na okolí. Steny s nástenkami nahradili graffiti, v školskej jedálni nepodávajú stravu tety kuchárky, jediné, čo sa tam môže nachádzať, sú kontaminované lyžičky z konzumácie drog. Dnu už počas dňa rodičia nezavítajú, a to i napriek tomu, že dvere sú neustále otvorené. Namiesto projektora cudzojazyčných obrázkov sa v triede povaľujú odpadky, fľaše, injekčné striekačky. Maličké toalety, na ktoré sa deti pýtali cez hodiny, sú rozbité a moč i výkaly sa nachádzajú mimo nich. Zo stien trčí elektroinštalácia a podrážky detských papučiek by ľahko prerezali úlomky zo všadeprítomného skla.

Školu sme navštívili za prítomnosti príslušníkov mestskej polície. Tí ju chodia rovnako, ako aj ďalšie opustené mestské objekty, kontrolovať viackrát denne. Občas na týchto miestach natrafia na podiférne existencie, ktoré z budovy vykážu. Keďže náplňou práce policajtov nie je 24-hodinová kontrola školy, ale mnoho ďalších dôležitých vecí, ktoré napomáhajú bezpečnosti v meste, nemôžu ďalšej devastácii nezabezpečených priestorov zabrániť. Neporiadku sa však nedávno chopilo isté občianske združenie, ktorého členovia špinu a odpadky zmietli na kôpky.

V minulosti boli na likvidáciu školy vyčlenené finančné prostriedky, konkrétne toto bolo realitou v roku 2014, pričom hodnota na demoláciu tvorila 80-tisíc eur z mestského rozpočtu. Priestor mal slúžiť ako parkovisko. Tento zámer sa rozplynul potom, čo súčasné vedenie mesta presunulo peniaze na inú položku. „Budeme pokračovať aj v čistení, aj v zabezpečovaní objektu. Takisto policajné hliadky zintenzívnia kontroly,“ uviedla hovorkyňa mesta Eva Bereczová na otázku, aký zámer má s ruinou školy terajšie vedenie.

Namiesto sledovania likvidácie či rekonštrukcie rozbitej, nebezpečnej a indivíduá združujúcej budovy, pri kontrole ktorej strácajú čas mestskí policajti a občasný požiar zasa musia zabezpečiť hasiči, budú musieť obyvatelia sídliska Adam Trajan priestor naďalej obchádzať. Miesto, kde by mohli miestni parkovať automobily alebo využívať zazelenené prostredie, bude zrejme chátrať i naďalej.

Spýtali sme sa preto obyvateliek najľudnatejšieho sídliska ako potenciálnych obetí vandalov, aké pocity v nich objekt vzbudzuje a čo by namiesto neho privítali. Azda ich nápady inšpirujú kompetentných a konečne sa ľady okolo témy „osmička škola“ pohnú.

ANKETA:

■ Erika, 53: „Súčasný stav 8. ZŠ na sídlisku Adam Trajan je katastrofálny. Je všeobecne známe, že ide o miesto plné bezdomovcov a narkomanov. Je smutné, že sa s budovou niekoľko rokov nič nedeje. Obzvlášť to vnímam, pretože do tejto školy chodili aj moje deti. Strach cez deň prechádzať okolo budovy nemám, vo večerných hodinách však áno. Mohlo by tam byť radšej centrum voľného času pre deti, kde by sa konali krúžky a voľnočasové aktivity, prípadne zdravotnícke zariadenie a ako posledné škôlka.“

■ Denisa, 25: „Zo stavu bývalej 8. základnej školy sa cítim smutne a je veľká škoda, ako skončila. Nemám strach chodiť okolo tejto školy, no namiesto nej by som privítala parkovisko.“

■ Jana, 45: „Súčasný stav bývalej školy vnímam negatívne. Mám strach okolo nej chodiť a namiesto nej by som rada privítala parkovisko alebo stacionárne centrum pre seniorov.“

■ Katka, 43: „Aktuálny stav 8. ZŠ je úbohý. Chodím okolo nej veľmi málo, tak ani neviem, čo sa tam nachádza, či si ju neprivlastnili nejakí bezdomovci alebo asociáli. Myslím si, že by sa bola dala využiť na niečo prospešné, a nie ju nechať takto schátrať. Miesto by to bolo vhodné pre materské centrum, kde by sa mohli stretať mamičky s deťmi.“

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 10, ktoré je v predaji od 14. marca.