Komentár: Prvovoliči, prišiel váš čas!
Už nech sa to skončí! Možno som jediná, čo si myslí, že predvolebných prieskumov, výskumov, kampaní a mítingov už bolo až-až. Človek už má prinajmenšom pocit, že adepti na poslancov Národnej rady SR začnú vyskakovať nielen z televízorov, ale i z chladničiek či kontajnerov. Na okamih uniknúť pred nátlakom dokonalých, vyretušovaných a pre Slovensko najideálnejších kandidátov sa síce dá, no skryť sa realite nasledujúcich štyroch rokov už bude náročnejšie.
Mám X, a možno aj Y kamarátov, rodinných príslušníkov i „ledabolo“ známych, snažiacich sa zarobiť si na živobytie v zahraničí. Tí, čo ostali doma, mnohokrát pendlujú medzi prácou, prácou a prácou, alebo školou a brigádou. Samozrejme, nehovorím o tých, čo majú v domácnosti aspoň jedného extrémne šikovného podnikateľa, čo zarobil na dom, auto a luxusné dovolenky, a nemusel si pritom brať hypotéku alebo výpredajovú, bezúročnú či kadejakú inú najúžasnejšiu pôžičku.
Už sme si na to zvykli. Je slovenským štandardom naháňať sa, ponáhľať a nerobiť nič stopercentne, len aby človek ako-tak prežil. I tak, bohužiaľ, väčšina koncom mesiaca kalkuluje a špekuluje, koľko peňazí môže denne minúť, aby napokon nezomrela hladom. Nehovoriac o tom, že študenti, ktorých vzdelávanie rodičia nezvládajú finančne podporovať, si musia rozvrhnúť sily, a tiež sa nemôžu naplno venovať štúdiu, lebo mnohokrát prichádzajú z nočnej inventúry priamo do lavíc. Čerešničkou na torte je už len absolventská registrácia na úrade práce, pretože prijímanie po známosti, málo praxe, málo rokov, žiadna robota, a tak ďalej…
V sobotu 5. marca má možnosť k urnám prísť takmer štyri a pol milióna Slovákov s volebným právom. Z toho je takmer 200-tisíc prvovoličov! Táto štvorpercentná menšina sa, bohužiaľ, ešte omnoho skreše, pretože nie všetci mladí ľudia vedia, prečo a koho majú zakrúžkovať. Skúsme si to trochu rozanalyzovať.
Prečo? V posledných dňoch som počula už mnoho názorov. Väčšinou sa to však nieslo v rovnakom duchu: „Nepôjdem voliť, lebo nie je koho. Nepôjdem voliť, pretože doposiaľ kradli všetci a ďalej kradnúť budú. Nepôjdem voliť preto, lebo to aj tak nič nezmení.“ Možno je to skutočne tak. Možno nejestvuje poctivý kandidát, snažiaci sa urobiť túto krásnu, malebnú krajinku o niečom lepším miestom na život. Možno existuje, len mu konať v prospech ľudu nedovolia finančné skupiny, magnáti. A možno existuje a aj sa mu zlepšiť životnú úroveň napokon podarí!
Kto to je? Na túto otázku nejestvuje presná odpoveď. Záleží len voličovi, či mu aktuálna situácia na Slovensku postačuje. Má to tak byť či nemá? Odpovedzte si sami a skúste pritom myslieť nielen na seba, ale aj na rodičov, starých rodičov a predovšetkým deti, ktoré ešte čaká veľmi dlhá cesta. Aj vaše rozhodnutie im ju môže sťažiť či uľahčiť.
Voliť pôjdem po prvý raz. Nie pre nejaké klišé, oháňajúce sa občianskou povinnosťou, alebo pre túžbu zistiť, aké je stáť za plentou. Za mojím rozhodnutím stojí možno idealistický pohľad na budúce fungovanie spoločnosti. Jeden hlas je síce len kvapka v mori, no úprimne verím, že takých kvapiek sa nazbiera dostatok, aby sa veci pohli k lepšiemu. Budúcnosť máme vo vlastných rukách, no bez kvalitného systému sa nám naše predstavy naplniť nepodarí.
Prvovoliči, choďte k urnám! Ste nesmierne dôležití.
