Temperamentné predstavenie

Folklórny súbor Šafárik

Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade (Srbsko, Vojvodina) je strediskom vyše 300 vojvodinských Slovákov. Pestuje sa v ňom a vyvíja kultúrno-zábavný a vzdelávací život. Má za úlohu zveľaďovať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, jazyk, hudbu, piesne, tance a zvykoslovie.
Spolok bol založený v roku 1920 ako Československá beseda Šafárik, z ktorej v roku 1948 vznikol Slovenský kultúrno-umelecký spolok a roku 2010 Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika. Spolok si zvolil meno národného buditeľa, historika, jazykovedca a slavistu Pavla Jozefa Šafárika, ktorý 14 rokov pôsobil v Novom Sade (1819 – 1833), bol prvým riaditeľom Srbského pravoslávneho gymnázia a blízkym spolupracovníkom najznámejších dobových srbských intelektuálov.
V súčasnosti v Centre pôsobí divadelná sekcia, detská a dospelá, komorné zbory, spevácke skupiny, ľudový orchester, sólisti a folkórny súbor, ktorý je najpočetnejší. O úspechy tanečníkov sa zaslúžili početní choreografi a umeleckí vedúci, dnes je na tom poste Ivan Slávik.
Mládežnícka folklórna skupina Šafárika v súčasnosti počíta zhruba 40 členov vo veku 14 až 38 rokov. Tvorí ju zväčša novosadská mládež, ale aj mládežníci z iných slovenských osád. Sú to mladí a perspektívni ľudia, ktorí prišli do Nového Sadu na strednú školu, fakultu, za prácou, alebo jednoducho za lepším životom. Sú to však predovšetkým milovníci a priaznivci slovenskej ľudovej hudby a slovenského tanca. Každý jednotlivec do centra prináša kúsok zo svojej osady – nárečie, obyčaje, piesne, tance. Šafárik zastrešuje aj predstaviteľov iných národností, predovšetkým príslušníkov väčšinového národa. Mnohí z nich sa v Šafáriku naučili nielen slovenčine rozumieť, ale aj výborne po slovensky hovoriť.
Činnosť mládežníckeho folklórneho súboru zanechala trvalé stopy v dejinách Šafárika, ale aj v širšom folkloristickom svete vojvodinských Slovákov. FS Šafárik sa pravidelne zúčastňuje na mnohých festivaloch, slávnostiach a iných kultúrnych podujatiach tak doma, ako i v zahraničí. Mal na stovky vystúpení a celovečerných koncertov, na ktorých sa vynikajúco prezentoval a dosiahol pozoruhodné úspechy. Do jeho bohatého repertoára patria slovenské vojvodinské tance predstavujúce tradíciu dolnozemských Slovákov, štylizované tance a regionálne tance zo Slovenska z oblasti Horehronia, Myjavy, Zámutova, Podpoľania, no v repertoári má aj srbské, maďarské a cigánske tance.

Od prvého väčšieho zájazdu roku 1950 na Jadranské more, tanečníci a speváci dodnes najazdili na tisíce kilometrov. Získali si priazeň divákov v Maďarsku, Rumunsku, vo Francúzsku, Turecku, Nemecku, Chorvátsku, Poľsku, Česku a najčastejšie cestujú na Slovensko. Nikdy nechýbali na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, na najväčšom folklórnom festivale Slovákov vo Vojvodine menom Tancuj,tancuj…, kde boli viackrát laureátmi festivalu. Niekoľkokrát sa zúčastnili aj na FSP v Detve (prvýkrát v roku 1974), na Folklórnom festivale Východná, v Heľpe, Rejdovej, Hrušove, na Spiši, na Jánošíkovom dukáte v Česku atď.