Blog Kamila Fana: Útržky
„cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“ Túto múdru vetu napísal (ak sa nemýlim) čínsky filozof Konfucius, ktorému sa na sklonku života dostalo osvietenia, napriek jeho strastiplnej životnej púti.
Peklo asi najlepšie znázornil vo svojej knihe Božská komédia taliansky básnik a vyhnanec (podobný osud ako Konfucius) Dante Alighieri. Jeho deväť kruhov pekla pretrvalo stáročia a je stále inšpiráciou pre nových tvorcov, či už filmových, alebo knižných.
Hieronymus Bosch sa tiež vedel „rozdať.“ Pri jeho výjavoch tuhne krv v žilách a pri pohľade na obraz pekla muzikantov, sa nemôžem ubrániť dojmu, že sa na mňa niekto uprene díva… Diela týchto osvietencov sú obrovským duchovným bohatstvom a neodškriepiteľne robia ľudstvo lepším už stáročia.
Ďalej tu máme realizátorov pekla na zemi v podobe Hitlera, či Stalina, alebo nenápadného pekelníka Bin Ládina. Prvý z menovaných nám to tu riadne zavaril a z obyčajného kreténa, sa ruka v ruke s ľudskou hlúposťou, stal najväčší netvor v dejinách a jeho masové vyhladzovanie už asi nepredčí nič (dúfam).
Maďarský spisovateľ Imre Kertész dostal v roku 2002 Nobelovu cenu za literatúru. V roku 1993 napísal knihu Holokaust ako kultúra, v ktorej pripomenul, aké je dôležité mať v pamäti šialenstvo druhej svetovej vojny a pripomínať ju.
V rozpore so zdravým rozumom je konanie školstva vo Veľkej Británii, ktoré stiahlo tému holokaust z učebných osnov na žiadosť moslimskej menšiny, ktorú to vraj uráža.
„Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.“ Áno a taktiež môže byť dláždená zlými úmyslami, alebo dokonca betónom či asfaltom. Vo vyspelejších krajinách dokonca bridlicou, alebo mramorovými mačacími hlavami. Skúšam si predstaviť, čím asi dláždia cestu do pekla na Plute, možno plutóniovými dlaždičkami v tvare atómových púm.
Na Marse, platinovými v tvare mužského rozkroku a na Venuši – ženského?
