Blog J. Pekaroviča: Je náhoda skutočne blbec?
Prednedávnom (rozumej dva mesiace) som mal tú možnosť počas PN v PN (rozumej práceneschopnosť v Piešťanoch) po dlhšom čase (rozumej dva a viac rokov) surfovať na digitálnych vlnách (rozumej Internet) len tak pre zabitie voľného času.
Čuduj sa svete, stalo sa mi nevídane nečakané a mal som možnosť zoznámiť sa s jednou úžasnou osobou.
Nedalo sa mi nezamyslieť sa nad často používanou frázou – „náhoda je blbec“. Skúsme si položiť otázku, čo je to vlastne náhoda? Je náhoda, keď 500 kilometrov od domova stretnete suseda zo štvrtého poschodia? Nie je to náhoda, keď človek, s ktorým ste sa práve zoznámili dôverne, pozná polovicu vašich dôverne známych? Je to náhoda, že sa vám vaše spoľahlivé auto pokazí na v najvzdialenejšej destinácii, ktorú ste sa práve pokúšali preskúmať? Tak čo je skutočne náhoda?
Intenzívnym vedeckým skúmaním sme dospeli k nasledovnému:
Náhoda je formou realizácie náhodnej možnosti, a tá je daná nielen vnútorne nevyhnutou povahou systému, ale aj okolnosťami času a priestoru. To, či sa realizuje, alebo nie, závisí nielen od rozlíšenej podstaty systému, ale aj od druhotných podmienok daného systému.
Náhoda je protikladom relatívnej nevyhnutnosti a spolu s ňou predstavuje nezastupiteľný moment v procese premeny reálnej možnosti na skutočnosť. Relatívna nevyhnutnosť je spôsob premeny reálnej možnosti na skutočnosť a náhoda je spôsob, ktorým sa relatívna nevyhnutnosť presadzuje v mnohotvárnych javových formách skutočnosti.
A čo na to múdre hlavy? Podľa Aristotela je náhoda to, čo môže byť takým, ale aj niečím iným; to, čo môže nejakej veci práve tak patriť, ako aj nepatriť.
A preto sa pýtam, je náhoda skutočne blbec, keď sa to dá všetko takto pekne logicky vysvetliť?
