Ak sa postaráme o vtáky, bude aj nám dobre
Vo vo Vile dr. Lisku môžete do 17. júna obdivovať výstavu s názvom Vtáky Piešťan. Okrem autorských fotografií prírodovedca Tomáša Mlynského, ktorý ju zostavil, môžete obdivovať aj vzácne, už historické predmety z ornitologickej a chovateľskej zbierky múzea. Je tiež doplnená o preparáty zo zbierok múzea. Časť expozície je venovaná pôsobeniu piešťanského ornitológa Viliama Kubána, ktorý má na svojom konte neuveriteľný a doposiaľ neprekonaný rekord – vyše 120-tisíc zakrúžkovaných vtákov.
Dozviete sa tiež o vzniku Chráneného vtáčieho územia Sĺňava. Prostredníctvom starých, ale aj súčasných fotografií uvidíte, ako vyzerala táto oblasť pred výstavbou najväčšieho vodného diela na Slovensku – Vážskej kaskády a ako vyzerá dnes.
V úvode vernisáže, ktorá sa konala 23. apríla, Vladimír Krupa, riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera, zdôraznil: „Založili sme fond. Impulzom k jeho založeniu bolo získanie akvizície a nákup zbierky Piešťanca Ericha Kubicu, amatérskeho prírodovedca a ornitológa, ktorý sa tejto téme venoval dlhé roky. Vďaka tomu, že zozbieral mnohé cenné materiály, a aj vďaka finančnej podpore nášho zriaďovateľa, Trnavského samosprávneho kraja, sa nám podarilo túto zbierku zakúpiť.”
Kurátor výstavy Tomáš Mlynský verejnosti predstavil jednotlivé výstavné miestnosti: „V najväčšej miestnosti sa nachádzajú exponáty týkajúce sa územia Sĺňavy a jej okolia. Je tam prezentované, ako sa dané územie zmenilo, s dôrazom na avifaunu v okolí Piešťan. Pred viac ako sto rokmi Váh v tejto lokalite meandroval a vytvoril vnútrozemskú deltu, ktorá bola útočiskom mnohých chránených druhov vtáctva. V 30. rokoch minulého storočia vybudovali Vážsku kaskádu, vznikla Sĺňava, umelý ostrov Čajka a tzv. Kubánova výsadba, čo úplne zmenilo charakter krajiny.”
Súčasťou expozície sú aj predmety, ktoré používal najznámejší piešťanský ornitológ Viliam Kubán. Ten si zamiloval vtáctvo počas svojho pôsobenia ako riečny strážny. Od roku 1959 sa začal naplno venovať ornitológii a krúžkovaniu vtákov. Dodnes jeho rekord v počte okrúžkovaných vtákov – viac ako 120-tisíc – nikto neprekonal. Publikoval v mnohých odborných časopisoch a svojej práci sa venoval až do konca života. Zomrel v Piešťanoch v roku 2006. Starší ornitológovia o ňom hovorili, že ho aj na sklonku života bolo možné stretnúť na moste, kde obdivoval vtáky a vravel, ako miloval rieku Váh a najmä trsteniariky.
Tomáš Mlynský tiež vysvetlil, prečo je dôležité sledovať vtáky a starať sa o avifaunu. Ľudská spoločnosť sa rozpína, mestské prostredia sa rozrastajú, ľudia svojím konaním urýchľujú evolúciu. To, čo kedysi trvalo státisíce alebo milióny rokov, dnes ľudia podstatne urýchľujú. Lakmusovým papierikom tohto zrýchlenia sú vtáky, pretože evolúcia ich vybavila pomerne vysokou inteligenciou a najmä schopnosťou lietať. Vďaka tomu sa vedia neuveriteľne rýchlo prispôsobovať prostrediu. Ak je niečo v ekosystéme zlé, na základe pozorovania vtákov to človek včas zistí.
Aj známy americký ekológ a biológ Thomas Eugene Lovejoy povedal, že ak sa staráme o vtáky, staráme sa o všetky environmentálne problémy na planéte. „Takže na záver by som už len dodal – starajme sa o vtáky. Ak im bude dobre, bude dobre aj nám,” uzavrel svoj kurátorský príhovor Mlynský.
(Pokračovanie v PT č. 24/26)
