Mladý Francúz miluje Piešťany, preto tu žije a podniká
Slovensko sa pre mnohých mladých ľudí stalo krajinou, kde nedokážu zarobiť, uplatniť sa, kúpiť si byt, zrealizovať sny, založiť si rodinu. Rozutekajú sa po svete, niektorí sa vrátia, iní nie. V Piešťanoch však žije mladý muž – po mame Francúz, po otcovi Slovák. Sympatický tmavovlasý Alain Janovjak zatúžil spoznať našu krajinu a usadil sa na Slovensku.
A to už má za sebou život v Thajsku, vo Švajčiarsku a naposledy vo Francúzsku. Slovenská nátura mu vyhovuje asi najviac. Jeho obľúbeným slovným spojením je: hovadsky dobré, hovadsky krásne! Piešťany.
Žije v našom meste, tu vedie online biznis so striebornými šperkami, ktorý sám založil. Tiež vyučuje francúzštinu a angličtinu v jazykovej škole. Piešťany si natoľko zamiloval, že o ich kráse a rozmanitosti rozpráva celé hodiny aj svojim blízkym a kamarátom. Už ich sem popozýval a oni skonštatovali: „Máš pravdu, Alain!“
Znamenie: Divná slovenčina
„Mám 33 rokov, narodil som sa vo Francúzsku. Doma pri stole sme sa bežne rozprávali troma rečami. Mama sa mi prihovárala po francúzsky, otec po slovensky a rodičia medzi sebou komunikujú po nemecky. To preto, že sa spoznali vo Švajčiarsku, kam môj otec odišiel ešte ako mladý vysokoškolák v roku 1968 zo Slovenska. Vtedy odišla takmer celá rodina. Otec si vo Švajčiarsku dorobil vysokú školu, je odborníkom na informačný manažment, ktorý aj prednáša. Keď bol vo Švajčiarsku, nevedel po francúzsky a mama zasa po slovensky, takže ich spoločnou rečou bola nemčina. A tá im aj ostala. Preto i ja ovládam vďaka rodičom tieto tri jazyky, aj keď materinským mi je, samozrejme, francúzština,“ vysvetlil Alain peknou, trošku s francúzskym prízvukom a výrazným „r“ ‘šmrncnutou’ slovenčinou.
„Viete, čo milujem na Piešťanoch? To, že za hodinu-dve prejdete pešo či na bicykli celé mesto. V Bangkoku som potreboval na motorke takmer celú hodinu, aby som sa dostal do prírody. Je tu všetko, krásne parky, kúpele, rieka i priehrada na vodné športy, dokonca som tu objavil v Ratnovskej zátoke aj nadšencov wakeboardingu. To je čo? Taká krása! S kamarátmi, ktorých som si tu našiel aj v jazykovej škole, som pochodil okolie Piešťan. Sú tu hory, hrady, nádherná krajina. Som hrdý na to, že môj otec je Slovák a že ma naučil slovenčinu, aj keď je možno v mojom podaní trošku divná. Ale viete, čo je hovadsky krásne? Že idem v sobotu na tržnicu a už ma tam poznajú, zdravia ako starého známeho. Hovoria si: to je ten Francúz, čo tak divne rozpráva po slovensky,“ usmial sa A. Janovjak.
„Nezabila ho“ ani byrokracia
Alain žije v Piešťanoch už viac ako rok a za ten čas mohol zažiť veľkolepé otvorenia letných kúpeľných sezón, dožinkové slávnosti, s rešpektom a údivom obdivoval krásu historických vozidiel, ktoré sa ako zlaté stuhy tiahli mestom. „Bol som aj na filmovom festivale Cinematik, ten ma úplne očaril. Toľko filmov som videl a takú atmosféru, akú som tu zažil, to sa dá ťažko pár slovami opísať. Aj tam som sa skamarátil s mnohými mladými ľuďmi,“ rozprával nadšene.
Jeho optimizmus na chvíľu zvädol pri spomienke na to, aké administratívne peripetie musel zvládnuť na úradoch pri vybavovaní potrebných dokladov. Má francúzsky pas a v rodnom liste informáciu, že sa narodil vo Francúzsku. Má aj potvrdenie o slovenskom občianstve, no dostať aj slovenský občiansky preukaz a chcieť podnikať na Slovensku, či napríklad mať aj zamestnanca…
„Myslím si, že slovo administratíva vymysleli Francúzi, lebo oni majú systém celkom inak prepracovaný,“ mávol rukou mladý Francúz a podotkol, že aj tu sa mu nakoniec podarilo všetko zvládnuť, len musel byť odolný voči úradníckemu ping-pongu. Vo vybavovaní mu pomohla kamarátka. Napokon, aj úradníci, keď veľmi chceli, dokázali pomôcť a riešenie sa našlo v podobe istých, povedzme, ústupkov.
Alain je meno, ktoré tomuto mladému mužovi vybrali jeho rodičia. Dohodli sa jednoznačne – Janovjak je slovenské priezvisko a k nemu treba vymyslieť niečo francúzske, aby aj vlk bol sýty, aj ovca ostala celá. Krstné meno Alain má preto nielen francúzsky herec Delon, ale aj nový obyvateľ Piešťan – Alain Janovjak.
Podľa etymológa Jána Kulíka medzi Germánmi, ale i Keltmi pamiatka na Alanov žije aj dnes. Hlavne v osobnom mene, ako Alan, Alain a podobne, čo sa romanticky vysvetľuje ako dobrý priateľ, harmónia, súlad. Takto, v súlade so svojimi predkami a koreňmi, sa na Slovensku udomácnil aj mladý biznismen. Jeho meno má ešte niekoľko významov – žiara, jasné svetlo. Kto ho stretne, povie si – ten ale má čistú dušičku, ktorá sa dokáže nadchýnať a jasať. Želáme mu, aby ho optimizmus a nadšenie sprevádzali na všetkých slovenských cestách i necestách.
Viera Dusíková
