Veľký piatok – najväčší sviatok evanjelikov

  • Kultúra a spoločnosť
  • 21. apríla 2011, 13:03
  • Autor:Vladimíra Pribišová

Veľký piatok je smútočným dňom veľkonočného týždňa, keď bol Ježiš Kristus ukrižovaný. U evanjelikov bol najdôležitejším sviatkom v roku. U katolíkov, pravoslávnych a gréckokatolíkov bol predpísaný prísny pôst. V ľudovej kultúre sa na Veľký piatok viazali obyčaje, ktoré nadväzovali na obyčaje vykonávané na Zelený štvrtok.

Zvyky na Veľký piatok sa orientujú najmä na upevnenie zdravia. Ľud pripisoval tomuto dňu mimoriadnu moc uzdravovať a priaznivo pôsobiť na rast.  S tým súvisí viera v nadprirodzené vlastnosti veľkopiatočnej vody.

Pobedimčania sa kúpali vo vode z Jordánu


V Pobedime sa verilo, že v tento deň všetky vody tečú z Jordánu a majú ozdravujúci a ochranný účinok. V tečúcej vode sa ľudia pred východom slnka kúpali a umývali s cieľom chrániť sa pred vyrážkami, lišajmi, chrastami a inými neduhmi. Dievčatá si pri potoku pod vŕbou česali vlasy, aby ich mali husté a dlhé. Kto sa chcel rýchle zbaviť chorôb, musel skočiť do potoka, aby sa choroba naľakala a ušla. Brodenie koní na potoku zabezpečovalo ich zdravie aj v ďalšom období.

V Červeníku strihali žrebcom hrivy a chvosty


V Červeníku pretrvávala viera, že sa kone brodia, aby mali ľahké nohy. Z tečúcej vody si ľudia naberali do fľaše a používali ju ako ochranný prostriedok proti zlým silám, pri stavbe domu ju dávali do základov domu. Z hospodárskych prác sa odporúčalo značkovanie zvierat, najmä oviec a kastrovanie baranov, pretože rany spôsobené v tento deň sa rýchlejšie hoja. Gazdovia strihali žrebcom hrivy a skracovali chvosty, aby im narástla hustejšia hriva a dlhší chvost, jahniatka a ovce strihali, aby mali hustejšiu vlnu. Štepili sa mladé stromčeky, aby sa štepy dobre prijali.

Na Veľký piatok sa stretávali strigy na sabat čarodejníc


V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko. Dodržoval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.

V Chorvátskom Grobe sa všetci ráno chodili modliť do záhrady a potom sa umyli studenou vodou. Keďže cez dedinu netečie potok, zvyk umývania v tečúcej vode sa neuchoval. Verili, že sa v ten deň otvárajú poklady. Do lúk zapichovali žŕdočky, na ktorých viselo mäso v komíne, aby vraj krtkovia neryli. Na Veľký piatok sa jedla iba fazuľa uvarená vo vode.

Na Myjave ženy navarili z cesta púčky a uvarenými vajíčkami ich posypali, aby Pán Boh požehnal veľké klasy. Gazdiné do východu slnka vydrhli všetok mliečny drevený riad, aby mlieku nikto neuškodil. Umývali sa v potoku, aby boli celý rok čerství.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je sobota 16. novembra. Tento deň je Medzinárodným dňom tolerancie. Meniny má dnes Agnesa.
  • 16.11.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 15. novembra. Tento deň je Sviatkom sv. Alberta Veľkého, patróna vedcov, tiež Dňom väznených spisovateľov a Medzinárodným…
  • 15.11.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
sobota, 16. november 2019
Meniny má Agnesa, zajtra Klaudia