POVODNE: Aktivisti z Monitoru kritizujú protipovodňový program

21. 03. 2012 18:03

Podľa zástupcov občianskej iniciatívy Monitor vláda na dnešnom rokovaní vzala na vedomie materiál, v ktorom sa snaží ex post neoprávnene preklasifikovať vládny program na program civilnej ochrany tak, aby sa vyhla možným sankciám Európskej komisie

BRATISLAVA 21. marca (SITA) - Finančne náročný vládny Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu nebol nikdy posudzovaný podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky a Európskej únie, opakovane na to upozorňujú členovia občianskej iniciatívy Monitor, ktorí sa odvolávajú aj na podporu odborníkov na protipovodňové opatrenia. "V minulých dňoch Európska komisia požiadala orgány Slovenskej republiky o informáciu, či program prešiel procesom posudzovania v zmysle smernice Európskeho parlamentu o posudzovaní určitých plánov a programov na životné prostredie. Podľa zástupcov občianskej iniciatívy Monitor vláda na dnešnom rokovaní vzala na vedomie materiál, "v ktorom sa snaží ex post neoprávnene preklasifikovať vládny program na program civilnej ochrany tak, aby sa vyhla možným sankciám Európskej komisie (EK)", agentúru SITA o tom informoval Tibor Kovács z občianskej iniciatívy Monitor.
   Podľa hodnotiaceho materiálu prvého projektu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí v roku 2011, ktorý dnes kabinet vzal na vedomie, krajina na Slovensku zadrží o šesť miliónov kubíkov vody viac vďaka malým hrádzkam a iným vodozádržným systémom, ktoré vybudovali v prvej fáze spomínaného programu. Materiál na rokovanie vlády predložil splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč. Do prvého projektu sa chcelo zapojiť 833 obcí, zaradili doň 190 obcí s najvyšším bodovým hodnotením. Vyberali obce, kde sa povodňové riziká prejavujú vo významnej miere a opakovane, teda v horných častiach povodí, najmä v horských a podhorských oblastiach a regiónoch. Na prvú fázu programu vyčlenili 17,55 milióna eur. Každá obec zároveň získala príspevok na vytvorenie pracovných miest pre nezamestnaných. Úrad vlády uzavrel so 190 obcami zmluvy na vybudovanie vodozádržných prvkov, pričom 20 obcí ich urobilo svojpomocne a 170 ďalších prostredníctvom zhotoviteľa. Projektom vytvorili v roku 2011 približne 3 500 sezónnych pracovných príležitostí najmä v regiónoch s vysokou
   Vo vodných tokoch robili len drobné stabilizačné opatrenia po súhlase správcu vodného toku alebo riadne schválené vodné stavby (odhadom schválili 20 vodných stavieb, celkový počet opatrení v poškodených úsekoch krajiny bol okolo 48 000). "Z toho dôvodu zdôrazňujeme, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie v zmysle smernice EIA bolo potrebné len v niektorých prípadoch," uvádza sa v správe hodnotiaceho materiálu.
   Splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč v správe použil ako príklad opatrenia v takmer dvoch desiatkach obcí v povodí rieky Kysuca, ktoré boli súčasťou prvého projektu. V tejto lokalite sa zvýšila vodozádržná kapacita o 600-tisíc metrov kubických, náklady na jeden kubík predstavujú štyri eurá (spolu 2,4 milióna eur). Bez týchto opatrení by sa postupne z povodia Kysuce dostala do nádrže Horný Hričov odplavená ornica, štrk a iné splaveniny, ktorých vyťaženie a uloženie na skládku by stálo okolo 80 eur na jeden meter kubický, čo je 20-násobne viac ako ich zachytenie v krajine. Potenciálna úspora predstavuje až 45,6 milióna eur.

(SITA, tm;jc;nr), 20120321180337

Zdroj: SITA

Regal Burger

Anketa