Krištáľové krídlo získal aj našinec Marián Vajda

Pri svojej poslednej návšteve Piešťan v lete 2010 si Marián Vajdan zaspomínal pre Piešťanský týždeň na svoje tenisové začiatky. „Keď sme ešte bývali v Nimnici, dal tam môj otec postaviť tenisový dvorec. Na ňom začínali s tenisom aj moji starší bratia, Jozef a Peter. Keď sme sa presťahovali do Piešťan, mal som deväť rokov. Tenisu som však prišiel na chuť až neskôr, počas výstavby piešťanských dvorcov. Spomínam si, ako sme ich všetci v klube pomáhali stavať. Bola to úžasná atmosféra. Keď boli dvorce hotové, hrávali sme na nich od rána do večera. Tenis ma vtedy chytil za srdce a ostal som mu, rovnako ako brat Peter, verný dodnes. Len Jožo sa dal na herectvo a tenis hrá len rekreačne. Medzi hercami je však stále dobrý tenista.“ 

Ocenenie Krištáľové krídlo prevzala za svojho otca Nikola Vajdová (v modrých šatách). (Autor: Zuzana Lenochová)

Marián Vajda to dosiahol z bratského tria ako hráč i tréner najďalej. Už ako 17-ročný vyhral slávnu Pardubickú juniorku, bol majstrom Slovenska medzi mužmi do 21 rokov a prebojoval sa aj do finále majstrovstiev ČSSR. V roku 1984 hral v družstve juniorov ČSSR, ktoré získalo vo francúzskom Vichy titul majstra sveta. Okrem neho vtedy za ČSSR hrali pod vedením ďalšieho piešťanského odchovanca Laca Macka Miloš Mečíř, Braňo Stankovič a Karel Nováček. Vo svetovom rebríčku bol najvyššie v septembri roku 1987 - na 34. mieste. Jedným z vrcholov jeho hráčskej kariéry bola v roku 1992 účasť na OH v Barcelone. Napriek tomu, že bol v družstvách juniorským majstrom sveta, v seniorskom federálnom daviscupovom mužstve šancu nedostal. „Vtedy v ňom bola veľká konkurencia. V roku 1988 a v roku 1992 som síce bol v širšom kádri, no na dvorec som sa nedostal. V Davisovom pohári som si zahral až po rozdelení republiky a spolu so Stankovičom sme boli prvými reprezentantmi Slovenska v DC. Začínali sme v roku 1994 proti Egyptu v jeho najnižšej skupine,“ zalovil v pamäti M. Vajda.

V roku 1995 Vajda pre bolesti v chrbte skončil s aktívnou činnosťou, no už o tri mesiace neskôr ho oslovili, či by nechcel trénovať Dominika Hrbatého. Mesiac s ním skúšobne trénoval a od roku 1996 bol šesť rokov jeho trénerom. „Potom som dva a pol roka trénoval Karola Kučeru, v Národnom tenisovom centre som mal zasa na starosti štyri dievčatá a trénoval som aj fedcupový ženský tím. Po skončení práce pri fedcupovom tíme som dostal ponuku od Novaka Djokoviča a od roku 2006 som jeho trénerom až doteraz. Djokovič si síce vlani zobral do tímu aj Toma Martina, no ani jemu sa nepodarilo urobiť z Novaka svetovú jednotku, preto sa vrátil k našej osvedčenej spolupráci. Je to však veľmi náročné na cestovanie. Väčšinu roka som preč – hlavne v prvom polroku som bol doma dokopy asi mesiac. Aj to vždy len na pár dní. Rodina má niekoľko mojich veľkých fotografií, aby ma spoznala, keď prídem,“ povedal s úsmevom Marián. 

Na 15. ročníku Krištáľového krídla si ocenenia prevzali osobnosti slovenskej vedy a medicíny, spoločenskej, umeleckej a športovej scény. Laureátmi za rok 2011 sú Vladimír Krčméry, Andrej Kiska, Marián Vajda, Miloš Luknár, Michal Ľach, Blanka Juhaňáková, Peter Bouda a Ivan Masár, František Simančík, Ferdinand Chrenka, Zuzana Kronerová a Ivan Koza.