V. Kolníková: Myšlienka, že sa nevrátim k plávaniu, mi nikdy ani nenapadla
Piešťanská plavkyňa Veronika Kolníková patrila v posledných rokoch k najlepším Slovenkám, čo dokazovala pravidelnými umiestneniami na stupňoch víťazov v rôznych pretekoch. Jej kariéru však na rok pozastavili vážne zdravotné problémy a musela podstúpiť operáciu hlavy.
Po dlhej pauze je však už späť v kolotoči pretekov a opäť dosahuje výborné výsledky. Členka Piešťanského plaveckého klubu nám v exkluzívnom rozhovore prezradila, čím všetkým si za posledný rok musela prejsť.
Dlhší čas o vás nebolo počuť. Ako sme sa dozvedeli, mali ste vynútenú plaveckú prestávku pre vážne zdravotné problémy. Môžete nám presnejšie povedať, aké ťažkosti vás postihli?
Začalo sa to koncom októbra 2016. Mala som bolesti hlavy a teploty. Človek si povie: okej, asi je to chrípka. Keď som o pár dní volala s rodičmi, bola som dezorientovaná a pridali sa problémy s rečou. Zavolali záchranku a na vyšetrení magnetickou rezonanciou sa zistilo, že mám zapuzdrený absces mozgu na ľavej strane. Musela som okamžite ísť na operáciu. O tri dni som absolvovala ešte jednu, pri ktorej mi doktori odstránili cystu za ľavým uchom.
To znie celkom vážne. Ako dlho trvala vaša rekonvalescencia, než ste vôbec začali vykonávať nejakú športovú aktivitu?
V nemocnici som strávila šesť týždňov. Po prepustení som bola na antibiotikách a každý druhý mesiac som chodila na magnetickú rezonanciu. Posledná kontrola v máji 2017 dopadla dobre a v júni som pomaly začala s fyzickou aktivitou. Od operácií som sa do bazéna prvýkrát dostala až v polovici augusta.
Taká dlhá prestávka bola pre vás ako vášnivého športovca určite psychicky náročná…
Áno a veľmi. Chýbali mi ťažké tréningy, o pretekoch ani nehovorím. Keď sa ma otec v decembri 2016 pýtal, či sa nepôjdeme pozrieť na majstrovstvá Slovenska, ktoré sa konali v Šamoríne, bolo to veľmi ťažké. Nemohla som tam ísť a pozerať sa, ako ostatné plávajú moje disciplíny a ja v bazéne nie som.
Mali ste aj myšlienky, že bude s plávaním koniec, alebo ste stále mysleli pozitívne a nič iné ako návrat ste si nepripúšťali?
U mňa slovo koniec v slovníku nefiguruje. Po prvej operácii, keď som sa zobudila na JIS-ke a cítila sa veľmi dobre, som si pomyslela: fajn, nechajú si ma tu týždeň-dva a v pohode stihnem majstrovstvá Slovenska. Doktor však povedal, že na plávanie môžem minimálne na pol roka zabudnúť. Došlo mi, že to so mnou bolo dosť vážne, ale to, že by som sa k plávaniu nevrátila, mi nikdy ani nenapadlo.
Teraz ste však už v poriadku a do bazénov ste sa vrátili vo výbornej forme napriek takej dlhej pauze. Na nedávnej Veľkej cene Slovenska sa vám podarilo vyplávať tri zlaté medaily. Čakali ste takýto úspech?
Sama som bola prekvapená, ako to v Bratislave dopadlo. Dva dni pred pretekmi som bojovala s teplotami a netrénovala som, dokonca som rozmýšľala, že sa nezúčastním. Nakoniec som na preteky išla, brala som ich ako dobrý tréning a nastavenie štartovacích časov na letnú sezónu. A lepšie to už skončiť ani nemohlo.
Plavecká sezóne sa ešte len začína, no prezraďte, s akými vyhliadkami do nej po ročnej pauze vstupujete?
Letná sezóna sa začala, uvidím, ako mi to pôjde, ale štart je dobrý. Čakajú ma sústredenia, ktoré mi vždy pomohli k lepším časom. Moje ciele pre sezónu sú štartovať na majstrovstvách Slovenska, znovu si vyplávať titul a kvalifikovať sa na majstrovstvá Českej republiky, kde je konkurencia tvrdšia. Ak by cinkla medaila, bola by to tá povestná čerešnička na torte.
