Kam kráčaš, piešťanské plávanie?
Povinné školské plávanie pre všetky deti základných škôl v Piešťanoch a na okolí! Druháci sa zoznamujú s vodou, tretiaci absolvujú základný a štvrtáci zdokonaľovací výcvik. A najlepší z nich začínajú trénovať v jednom z miestnych plaveckých klubov. Tréneri si vyhliadli takmer sto detí! Znie to ako utópia? Dnes áno, ale v školskom roku 1978-79 prešlo výcvikom 1660 detí z Piešťan a okolia!
Tieto informácie sme vybrali z bohatého archívu plaveckej trénerky Věry Čamborovej. Rodáčka z Ústí nad Labem prežila podstatnú časť života v Piešťanoch a okrem rodiny ho zasvätila plaveckým talentom v kúpeľnom meste. Projekt plaveckých tried, financovaný ministerstvom školstva pre deti druhého stupňa základných škôl, štartoval v septembri 1963 v Piešťanoch tréner Ladislav Berlanský, neskôr sa pripojili legenda piešťanského plávania, olympionik Ladislav Bačík a Jozef Wágner, familiárne nazývaný Joži báči. A tento triumvirát doplnila v roku 1967 mladá trénerka V. Čamborová.
V polovici 70. rokov v rámci reorganizácie školských obvodov v Piešťanoch športová trieda prešla na II. ZDŠ na Rázusovej ulici, do súčasného sídla Inštitútu fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, vysunutého pracoviska Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
„V začiatkoch sme v Piešťanoch vyvolali taký boom, že každý rodič sa snažil, aby tam dieťa dostal. V zásade prešli talentovými skúškami najmä deti z plaveckého klubu,“ spomína ešte aj dnes aktívna trénerka V. Čamborová. Jej skúsenosti hovoria, že keď sa dieťa nezačne najneskôr ako šesťročné hrať vo vode, neabsolvuje jeden-dva tréningy týždenne, nedobehne to. „Desať rokov práce vo vode je jediná cesta, ako sa dostať na vrchol. Problém dostať sa do plaveckej triedy nemali deti, od šesť do osem rokov plávajúce v prípravke klubu.“
V roku 1979 plavecké triedy nahradili tréningové strediská mládeže, v ktorom vyrástla aj najchýrnejšia piešťanská plavkyňa Martina Moravcová, a v roku 1985 sa vytvorili školské športové strediská. K trénerským menám pribudli Zora Babušková a Vilém Vrba. Samozrejme, už od roku 1934 fungoval v Piešťanoch pod viacerými názvami aj plavecký a vodnopólový klub.
Peripetie nastali v roku 1989. „Prvý raz prestal fungovať krytý bazén na Eve, kde sme trénovali, 23. októbra 1989 a výluka trvala do 15. mája 1990. Prichýlili nás v Trnave a Myjave, malé deti trénovali v kúpeľných hotelových bazénoch. Preklenuli sme to obdobie. Potom sme sa cítili ako na hojdačke, až sme sa s ním v roku 2007 definitívne rozlúčili a v septembri prešli do bazéna hotela Sorea Sĺňava,“ listuje V. Čamborová v archívoch.
To sme však už v neveselej súčasnosti. Pre čitateľov Piešťanského týždňa ju zhrnul Pavol Škodný zo Športového plaveckého klubu Kúpele Piešťany: „Dva plavecké a vodnopólový klub od jesene do jari, čiže zhruba šesť mesiacov v roku, trénujú v súkromnom 25-metrovom bazéne s piatimi dráhami Hotela Sorea Sĺňava. Otvorený je 12 hodín denne a slúži nielen pre všetky oddiely, ale i verejnosť a hotelových hostí. Majiteľ však nahlas a čoraz častejšie hovorí o uzavretí tejto nerentabilnej prevádzky. To by znamenalo obrovské problémy pre všetky oddiely a pravdepodobne zánik plaveckých športov v Piešťanoch.“ V oboch plaveckých oddieloch je pritom evidovaných 366 a vo vodnopólovom klube 176 členov.
Nevyhnutnosťou pre zachovanie tradície plávania v Piešťanoch je moderný plavecký bazén. Vo vyspelých krajinách býva majetkom mesta alebo súčasťou školských areálov (univerzity, stredných škôl). Výstavba bazéna nie je finančne náročná, avšak prevádzka neprináša zisk, práve preto sú tieto bazény verejným majetkom a na tréningy plaveckých nádejí ho poskytujú oddielom zdarma. Zaradia sa Piešťany k vyspelým mestám, majú tu plavecké športy budúcnosť?
Dočítate sa v dvojčísle Piešťanského týždňa, ktoré je v predaji od 15. decembra.
