Trabantzraz aj v Matúšovom kráľovstve i s rozlúčkou so slobodou

Počas spanilej jazdy do Matúšovho kráľovstva v Podolí im ľudia na okraji ciest mávali a pri pohľade na vytuningované veterány modrej, žltej, červenej, zelenej či čiernej farby spomínali na tucty „dederónov“, prichádzajúcich na Slovensko i do piešťanských kúpeľov. Závan starých zadymených čias vyvolával nostalgiu. Za volantmi viac ako päťdesiatich príkladne udržiavaných trabantov s vyleštenými karosériami sedeli prevažne mladí muži, dokonca i dámy. Hovorili po slovensky, česky a maďarsky.

To už mali všetci za sebou technické školenie o kvalite trabantov. Trabant je vlastne veľmi výhodné auto. Neprehrieva sa, je chladené vzduchom. „Netreba kupovať v lete žiadnu chladiacu zmes,“ povedal nám Pavol Sliva z Trnavy. Pri tankovaní benzínu do 26-litrovej nádrže uloženej v prednej časti pri motore treba priliať olej v pomere 1:50. To preto, lebo motor trabanta nie je mazaný vlastným olejom. Ten ide len do prevodovky.

„Údržba je náročná najmä na čas, opravy si robím sám, niekedy aj celý rok. Inokedy kopu vecí repasujem,“ skonštatoval Imrich Foldesch. Vodiči sa často spoliehajú, že počas zrazov v areáli nájdu aj českého predajcu náhradných dielov na trabanty Vítězslava Kytku s pojazdnou maringotkou. „Veteranisti mali záujem najmä o náhradné diely na brzdy,“ skonštatoval predajca.

„Riadim sa heslom v jednoduchosti je krása a trabant je jeho symbolom,“ skonštatoval Martin Masarovič z Ratnoviec, hrdý majiteľ autíčka s piešťanským evidenčným číslom. Na Trabantzraz prišiel s tromi deťmi – šesťročným Matúšom, trojročnou Michaelou a dvojmesačným bábätkom. V náručí ho držala manželka Monika. „Prvý trabant som kúpil za päťtisíc korún v roku 1999 ako vysokoškolák. Do Nitry na poľnohospodársku univerzitu som jazdieval na ňom,“ skonštatoval M. Masarovič.

Vtip je v tom, že aj na Trabant sa dá chytiť dievča. Dokonca také, čo zdieľa s budúcim manželom jeho záľubu aj v treskúcom mraze pri mínus 15 stupňoch Celzia. „Išli sme z Orešian pri Svrbiciach, keď nám od mrazu praskol zámok na strane spolujazdca, takže Monika musela celú cestu držať otvárajúce sa dvere. Akoby to nestačilo, na Banke začal fúkať silný vietor a vyšklbol prednú kapotu. Nič sme nevideli. Zastavili sme sa na chvíľu u známych, provizórne sme kapotu zaviazali a pokračovali v jazde až do Starej Lehoty,“ spomenul si na strastiplnú cestu majiteľ auta.

V sobotu večer odstavené veterány obdivovala skupina Talianov. To domácich neodradilo od varenia kotlíkového guláša, opekania klobások či špekáčikov. Pri bare sa súťažilo s pivom. Vyhral ten, čo vydržal najdlhšie v stoji s predpaženou rukou udržať plný pohár chmeľového moku. Držanie „krígľa“ najbravúrnejšie zvládli v čase 6 minút 38 sekúnd Martin Farkaš zo Zlatých Moraviec a Michal Sandtner z Pezinka. Nasledovalo rýchle pitie. Najrýchlejší „pivopič“ bol Jiří Puš z Nitry.

Na otázku, čo viedlo organizátorku tohto podujatia Ivu Beniakovú k opätovnému prinavráteniu organizácie zrazu bližšie k Piešťanom, uviedla: „Človek, aj keď má množstvo dlhoročných priateľstiev z rôznych krajov a okresov, potrebuje pri organizácii takéhoto podujatia participáciu mesta, sprievod mestskej polície, ulice zaplnené nadšenými ľuďmi. Dá sa to prirovnať k stavebnici. Keď zapadajú všetky zložky do seba, je z toho výborná akcia.“ Jej kvalitu potvrdil i fakt, že na Trabantzraze sa lúčila so slobodou dvojica mladých ľudí. Okrem iných dôležitých faktorov ich spojila aj láska k trabantom. Okolo neho postávali jeho priatelia z Čadce, Michal Zelník a Miro Igonet.