Záchranca bankomatu Toréz zomrel – napil sa nemrznúcej zmesi!

Nezmrzol – vypil nemrznúcu zmes

„Podľa vyjadrenia primárky oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny piešťanskej nemocnice príčinou úmrtia nebolo podchladenie, ale po požití nemrznúcej zmesi nastal u pacienta rozvrat vnútorného prostredia s následným multiorgánovým zlyhaním,“ uviedla príčinu úmrtia Mária Baďurová zo sekretariátu riaditeľa Nemocnice Alexandra Wintera v Piešťanoch.

Ako sa k nemrznúcej zmesi dostal? A prečo ju vypil? „Vídavala som ho, ako z kontajnerov vyberal všelijaké fľaše a bez mihnutia oka, ak v nich niečo ostalo, si uchlipol,“ povedala nám istá Vrbovčanka. Matrikárka mestského úradu informovala, že o telesné pozostatky 70-ročného A. Bielka sa postará pohrebná služba. „Mesto bude hradiť náklady spojené s kremáciou i poslednou rozlúčkou. Dátum nie je stanovený, pretože záleží od toho, kedy pohrebná služba odvezie telesné pozostatky do krematória,“ skonštatovala.

Toréz od začiatku decembra 2016 prespával najskôr v autobusovej zastávke, potom sa aj so svojou káričkou plnou harabúrd a pokrmov pre psa presťahoval na lavičku k židovskej synagóge. Mrazy, ktoré túto zimu udreli, ho opäť prinútili vrátiť sa na miesta, ktoré vyhoreli vďaka jeho neopatrnosti pri manipulácii so sviečkou. Vraj od Komenského ulice sa dalo vojsť do jedinej nezhorenej miestnosti, kde predtým A. Bielka spával na hromade harabúrd. „Po novom roku som ho videla spadnutého na chodníku neďaleko bagetérie. Ležal v zvratkoch, myslela som si, že pil čučo, lebo tým obyčajne začínal svoj deň, ešte keď spával na lavičke. Ľudia mu pomohli vstať, už vtedy ledva chodil…“ povedala nám živnostníčka z Vrbového.

Vybavili mu nocľaháreň

Neprešiel ani týždeň a Toréz sa na radu akéhosi muža dobíjal do zariadenia sociálnych služieb, Domova dôchodcov Klas. „Nemohla som ho prijať, pretože mi to zákon nepovoľuje. Anton Bielka nemal čerstvé potvrdenie od lekára o bezinfekčnosti. Okamžite som sa mu ale snažila pomôcť a vytelefonovala mu prijatie do nocľahárne azylového domu v Piešťanoch,“ uviedla Eva Juhásová, riaditeľka DD Klas.

Jej konanie potvrdila krajská policajná hovorkyňa Mária Linkešová: „Policajnú hliadku privolali pred domov dôchodcov v pondelok 9. januára vo večerných hodinách. Policajti na mieste protiprávne konanie nezistili. Muž žiadal personál o pomoc a po dohode s vedením domova ho policajti premiestnili do zariadenia v Piešťanoch, kde mohol zotrvať aj v ďalšie dni.“

V piešťanskej nocľahárni sa o Toréza postarali. Osprchoval sa, dali čisté a suché oblečenie, prespal v teple. No dlho tam nevydržal. „Celý deň chodím a rozmýšľam, ako zoženiem žrádlo pre psa a mačky,“ povedal nám na začiatku decembra Toréz. Zrejme tieto myšlienky ho hnali k svojmu psíkovi Džune a mačkám, ktoré vo Vrbovom zanechal. „Mäso si vypýtam aj od mäsiara,“ vysvetľoval ešte v decembri na zastávke autobusu. V detskom kočíku, ktorý nazýval kamiónom, mal celý svoj náklad – debničky, prázdne ploskačky, surové mäso a odrezky salámy. Prehraboval sa vo svojom imaní a chválil sa so psíkom Džunou, ktorá pobehovala okolo svojho milovaného pána. Bola pekná, dobre živená. „Raz ju zachytilo auto a odhodilo aj päť metrov. Ale vylízala sa, každému sa môj pes páči. Bolo to len také malé šteniatko a pozrite sa, už je tučná ako prasa,“ povedal vtedy Toréz.

Osirelého psa kŕmili školáci desiatami

Psík osirel. Bez pána sa pohyboval v miestach, kde spolu pobývali najčastejšie. „Keď tam Toréza nebolo, žiaci z dolnej školy mu dávali svoje desiate,“ povedal nám Jozef Kopáč z Vrbového. O Džunu sa starali i ďalší ľudia, po smrti svojho pána skončil v útulku. Toréz mal svojho psa rád, zrejme aj kvôli nemu opakovane opúšťal nemocnicu, keď ho zrazilo auto, alebo mal popáleniny po požiari. VŽDY – podpisoval reverz. Nechcel byť „inštitucionalizovaný“. Miloval slobodu, mal dušu kolotočiara. Aj ním istý čas bol. I z piešťanskej nocľahárne odišiel opäť na ulicu. A už sa tam nevrátil.

Čo sa mu potom stalo? Prečo mal úraz hlavy, kde našiel nemrznúcu zmes, ktorú vypil? Bol ešte medzitým vo Vrbovom, keď ho poslednýkrát našli záchranári v Piešťanoch a odviezli do nemocnice? Na tieto otázky nepoznáme odpoveď. „Záchranári ošetrili v sobotu 14. januára o 9.50 h 70-ročného muža s povrchovým poranením hlavy a následne ho transportovali do nemocnice v Piešťanoch,“ uviedol hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, Boris Chmel.

Toréza nakladali do záchranky na Šindelárovej ulici v Piešťanoch. O tri dni nato zomrel na následky otravy z nemrznúcej zmesi. Keď sme sa pýtali hovorkyne ministerstva zdravotníctva, koľko takýchto úmrtí a z ktorých lokalít Slovenka evidujú od januára tohto roka, aké sú sprievodné javy otravy a koľko nemrznúcej zmesi musí človek vypiť, aby zomrel, Zuzana Eliášová konštatovala: „Ministerstvo zdravotníctva vami požadovanými údajmi nedisponuje.“

Uprednostňoval pestrý život na slobode

V deň, keď Toréz zomrel, sa na sociálnych sieťach zobrazovala jeho podobizeň, ktorú vytvorila vrbovská fotografka Veronika Otepková. Toréz bol a ostane vo Vrbovom celebritou. Kritizovanou aj milovanou. Ľudia si fotievali záchrancu bankomatu, kolotočiara, bývalého zriadenca piešťanského hotela Leier, ktorý vyzeral ako filmový hrdina z indiánky. Mal vlnité husté havranie vlasy. Ženám sa páčil. Kým bol mladý. A. Bielku vrbovský holubár Jozef Kopáč nazýval El Migelom, rodákom zo španielskej Cordoby.

Mal pestrý život a vždy „na slobode“. Miloval nezávislosť, čerstvý vzduch, cigaretky, biele víno, strelnicu s pestrofarebnými ružami vyrobenými z krepového papiera. Počas jarmokov i hodov za ním chodievali aj Vrbovčania, aby si u Toréza vystrelili ružičku pre svoju milú. Nedalo sa mu naozaj pomôcť? Až natoľko miloval slobodu? Aby vypil nemrznúcu zmes, len preto, že bol smädný a aby nezmrzol? Načo vtedy myslel? Chlapík, čo mal namiesto postele debničky z ovocia, pod ktorými boli plechovice, kartóny a všelijaké haraburdy, žil život plný paradoxov. Jeden deň mal hojno a na druhý… Ak mu ľudia dali na ulici zopár centov, milo sa usmial, pozdravil celú rodinu a poprial jej dobré zdravie a šťastie. To, čo jemu – hrdinovi indiánok – Torézovi chýbalo.
                                                         Nech odpočíva v pokoji!

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 3, ktoré je v predaji od 24. januára.