Na obnove Tematínu pracovali aj zahraniční dobrovoľníci

Ani takmer šesťstometrová nadmorská výška Tematín pred tohtoročným spaľujúcim letom neuchránila. „Na hrade nie a nie zapršať. Od 26. mája tu spadlo spolu do 25 milimetrov zrážok. Bežný štandard na jeden mesiac v lete je 60,“ sťažuje sa Mojmír Choma z občianskeho združenia Hrad Tematín, ktoré sa od roku 2007 o hrad stará.
Napriek zložitým poveternostným podmienkam sa murárske práce nezastavili. Na severnom i južnom paláci, nárožnej vežičke spolu s východnou baštou sa v tropických teplotách miešal lepiaci sa pot a pach „smažených“ ľudí s horúcim vánkom a kúdolmi prachu z presušenej zeme.
Na dva týždne prišli vypomôcť s archeologickým výskumom aj zahraniční dobrovoľníci. „Jeho cieľom je odpovedať na základné otázky ohľadne výstupku severného paláca na priečelí po celej jeho dĺžke,“ vysvetľuje M. Choma.

Postupne našli všetky odpovede, ba čo viac, aj krásne kamenné ostenie pôvodného a do rozširovania paláca pravdepodobne za Thurzovcov, jediného vchodu. „Žiaľ, našli sme len parapet s jedným ľavým článkom, ale dúfame, že pri rozširovaní sondy nájdeme ďalšie kusy, aby sa mohol vchod zrekonštruovať,“ povedal nám M. Choma.
Dobrovoľníci vyčistili hrad od kríkov, odstránili zával v južnom paláci, kde bola cisterna na vodu, rozriedili tony materiálu a upratali okolie hradu. „Už teraz sa tešíme na budúcoročný tábor. Motiváciou pre návrat dobrovoľníkov je výskum a oslobodenie gotickej brány od sutiny až po spodok. Uvidíme, či je pravdivé tvrdenie o jej veľkosti. Vraj aj jazdec na koni ju prešiel vystretý,“ dodal M. Choma.
Neopakovateľné zážitky si odniesli i samotní dobrovoľníci. „Úžasná skúsenosť plná dobrodružného spoznávania histórie, ale aj zábavných a vynikajúcich ľudí. Želám si návrat na tieto miesta,“ opisuje svoje pocity Griselda Ballester Tataret zo španielskeho Sant Cugat del Vallès.

Hrad Tematín, respektíve jeho ruiny sa vypínajú nad údolím stredného toku Váhu. Leží na jednom z vrchov Považského Inovca a v 13. storočí sa stal centrom panstva zahŕňajúceho niekoľko dedín na ľavom brehu Váhu.
Stredné Považie patrí k najstarším sídliskovým územiam na Slovensku. Úrodná niva Váhu, blízke teplé pramene v Piešťanoch a mierna klíma urobili už od nepamäti z tohto mikroregiónu oblasť veľmi atraktívnu na osídlenie.
Archeologické nálezy poskytujú dostatočné svedectvo o tom, že ľudia tu zakladali sídla už od prehistorických čias. Priaznivé podmienky na osídlenie sem už pravdepodobne na začiatku sedemdesiatych rokov 5. storočia prilákali aj našich slovanských predkov.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 33, ktoré je v predaji od 11. augusta.