KOMENTÁR: Spoza zatvorených dverí ponúkajú príliš silnú lavórovicu

Áno, zákon o obecnom zriadení hovorí, v akých prípadoch sa rokovanie mestského zastupiteľstva stáva neverejným a odvoláva sa pritom na ďalšie osobitné zákony, napríklad o obchodnom a bankovom tajomstve, o zachovávaní mlčanlivosti vo veciach, dejúcich sa pri daňovom konaní alebo v súvislosti s ním, či o ochrane osobných údajov. Ak sa však do nich pozorne začítate, tvorcovia zákonov sa priamo prihovárajú súkromným podnikateľským subjektom žijúcim z vlastného zisku a platiacim štátu dane! Z tých daní potom financuje štát verejnú správu, kam patrí aj Mesto Piešťany so svojimi orgánmi! Mestskú kasu dopĺňa z vlastných prostriedkov získavaných zase z podielových daní svojich obyvateľov. Preto toľko voláme po transparentnosti verejnej správy a o jej kontrole verejnosťou, čo je v priamom rozpore s utajovaním informácií, ktorých sme v Piešťanoch svedkami!
Čože sa to stalo necelý rok po komunálnych voľbách, pred ktorými dnešné vedenie mesta a väčšina poslaneckého zboru sľubovala nový pohľad na regionálnu politiku, lepšie Piešťany a neviem čo ešte? Jediný zatiaľ hmatateľný výsledok je vyslovenie nedôvery voličom, skryté pod naivný argument o možnom zneužití bezpečnosti informačných systémov Mesta Piešťany (viď PT z 19. mája t.r.). Dovoľte poznámku, dámy a páni zvolení z vôle ľudu, ak bude niekto chcieť zneužiť oné informačné systémy, spraví tak, aj keby ste v zasadačke diskutovali posunkovou rečou, aby ani slovo neuniklo spoza zatvorených dverí. Hackeri sa totiž dokázali nabúrať aj do systému Ministerstva obrany USA!
Už starí Rimania logicky dôvodili, že ak dáte ľudu chlieb a hry, môžete si s ním robiť, čo chcete. Zdá sa, že v Piešťanoch sa nám veľa chleba neujde, namiesto hier dostávame silnú lavórovicu! Pre neznalých pripomínam, že ide o doma pálenú pálenku v lavóri. Na tom, čo je v sude, nezáleží, niekde jej preto hovoria aj záhradná zmes a na súčanských kopaniciach neďaleko Trenčína vraj aj psa s búdou dokážu vypáliť.
Táto pálenka je teda len pre silné žalúdky, rovnako ako rozhodnutia mestského zastupiteľstva z posledného obdobia. Ak čakáte, že bezpečnostná kontrola, ktorej prísne utajené výsledky sa dozvedia len poslanci, sa venovala udalostiam zo 7. marca, keď externá firma nahrávala na externé disky údaje z počítačov zamestnancov, ste na omyle. To predsa už dávno vyriešil konštatovaním o neporušení zákona Inšpektorát práce z Trnavy po dôkladnom prieskume na mestskom úrade. Čo na tom, že si vypočul len verziu vedenia mesta a s oznamovateľmi celého prípadu, dotknutými zamestnancami, sa ani nestretol? Koťuhy bonzácke totiž vôbec neboli v čase previerky na pracovisku, a keď majú takú chabú pracovnú disciplínu, slovutní inšpektori s nimi predsa nebudú strácať čas inokedy!
Ak čakáte, že sa bezpečnostná
kontrola zaoberala prešetrovaním podozrenia z klientelizmu, vynášaním interných informácií alebo výkonom podnikateľskej činnosti zamestnancov a iných bezpečnostných incidentov, ste na správnej stope. Veď hydru treba z mestského úradu dostať von a ideálne je nahradiť odborníka na stavbárskom poste napríklad poľnohospodárom, aspoň je nezaťažený praxou z minulosti! Ale ak toto všetko majú na svedomí zamestnanci mesta, platení z peňazí daňových poplatníkov, je psou povinnosťou informovať verejnosť o výsledkoch onej kontroly!
Čo môže byť väčšou prioritou volených zástupcov ľudu ako blaho občana? Ak sa chcú k nemu dopracovať utajovaním informácií pred svojimi voličmi, povedané Shakespearom, niečo je zhnité v štáte dánskom. Horšie by bolo, ak by do hry vstúpili „vyššie“ záujmy, nebodaj prideľovanie „trafík“, s čím zákon o verejnej službe nepočíta a presne definuje, kedy sa dá s ktorým zamestnancom a z akých dôvodov rozlúčiť.
Ste na ťahu, dámy a páni poslanci!