Čachtická pani zomrela pred 400 rokmi

Podľa dokumentu jej zaťa Juraja Drugheta bola s odstupom času pochovaná v čachtickom kostole, dôkazy sa tam však zatiaľ nenašli. Po svojej smrti sa stala hrdinkou legiend, románov, filmov, ich autori často s ľahkosťou jej zločiny ospravedlňovali. Životný príbeh sadistickej vrahyne aj s odstupom stáročí do Čachtíc priťahuje návštevníkov z celého sveta.
Báthoryová sa narodila v roku 1560, do dejín sa zapísala týraním a vraždením mladých dievčat. Zločiny páchala nielen v Čachticiach, ale aj v Sárvári (Maďarsko), Kersztúri (Rakúsko) a inde. Na súde v bytčianskom kaštieli podľa archivára a historika Jozefa Kočiša zaznela informácia o zozname zabitých dievčat, na ktorom bolo 650 mien. Koniec jej vyčíňaniu urobil palatín Juraj Thurzo na príkaz panovníka Mateja II. v decembri 1610, keď v Čachticiach prichytil Bátoričku priamo pri čine – mučení. Odsúdení na trest smrti však boli len pomocníci krvavej grófky Ilona Jó, Dorota Sentéšová a Ján Ujvári, známy ako Ficko. Báthoryová zostala v „domácom väzení“ na Čachtickom hrade, kde napokon aj zomrela. Rod Báthoryovcov mal podľa Kočiša extrémne povahové črty. „Viacerí z nich mali sklony k tyranstvu, samoľúbosti, pýche, krutosti, zmyselnosti a k sexuálnej zvrátenosti. Tieto povahové vlastnosti boli sprievodným symptómom degenerácie rodu, ktorý napokon aj čoskoro vymrel,“ napísal v publikácii Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo J. Kočiš, ktorý dlhodobo odmietal zľahčovanie zločinov Bátoričky.
Na druhej strane podľa neho nikto zo svedkov na súde nevypovedal, že by sa kúpala v krvi svojich obetí, ako o tom hovoria legendy. Svedeckými výpoveďami nebola potvrdená ani existencia takzvanej železnej panny, ktorá sa otvárala a zatvárala, pričom kliny vo vnútri vnikali do tiel obetí. J. Kočiš vo viacerých prácach naznačoval, že obetí mohlo byť oveľa viac ako uvádzaných 650, keďže grófka Báthoryová vlastnila až tridsať rôznych hradov a sídiel.