Bašovce: Najstaršie obyvateľky – tri Aničky

Bašovce v číslach

■ 348 – počet obyvateľov
■ 405 ha – rozloha chotára
■ r. 1113 – prvá písomná zmienka
■ r. 1920 – od tohto roku sa používa dnešný názov obce



Prierez históriou

Prvá písomná zmienka o Bašovciach sa našla v Zoborskej listine z roku 1113, ktorá vymedzuje majetky opátstva sv. Hypolita na Zobore. Obec počas svojej existencie viackrát zmenila názov. Najskôr sa volala Bessan, potom Bassoch, neskôr Bassowec i Bassowce a súčasný názov Bašovce má od roku 1920. Obec patrila na konci 14. storočia Čachtickému panstvu. Sedmohradský vojvoda Ctibor vydal v Budíne 16. januára 1414 zakladaciu listinu agustiniánskej prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom a daroval jej dediny Pobedim a Bašovce.
To potvrdil aj kráľ Žigmund. Administratívne patrili Bašovce cez celé obdobie feudalizmu do Nitrianskej župy a do slúžnovského okresu v Novom Meste nad Váhom. V roku 1946 ich pričlenili do obvodu ONV v Piešťanoch a roku 1960 do okresu Trnava. V roku 1976 sa obec zlúčila so susedným Veľkým Orvišťom. V roku 1993 sa Bašovce opäť osamostatnili a po znovuobnovení okresu Piešťany sa znova stali jeho súčasťou.


Obecné symboly. Ešte z obdobia feudalizmu sa v Bašovciach zachovali tri druhy pečatí do vosku. Nie je veľa obcí v bývalom okrese Trnava, ktoré sa môžu pochváliť takým zachovaným obecným archívom z obdobia feudalizmu i takou rozmanitosťou obecných pečiatok. Prvá zo zachovaných pečatí má priemer 18 milimetrov a kolopis POSEC. BASZOCZ. Vnútorný kruh vypĺňa holubica s ratolesťou v zobáčiku. Druhá je mierne oválna o priemere 24-26 mm. Kolopis SIGILLUM POSSES. BASSOCZ 1716.
Vnútorný kruh je rozdelený na štyri výseky, v hornom je šípka, v dolnom ornament, v bočných po jednej hviezdičke a palme. Tretia pečať je tiež oválna s priemerom 27 – 30 mm. Kolopis začína vpravo dolu a znie SIGILL . POSSESSIONIS BASSOCZ. V stredovom kruhu je strom so štyrmi kvetmi pri koreni. Erb Bašoviec pozostáva z modrého štítu, na ktorom je zobrazená strieborná holubica so zelenou ratolesťou v zobáčiku. Pečať je podobná ako erb, len je čiernobiela. Vlajka, ukončená tromi cípmi, odzrkadľuje farby erbu obce. 


Oplatí sa vidieť…

Z architektonického i historického hľadiska je najvýznamnejšou budovou v obci rímskokatolícky Kostol Ružencovej Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1906. Len o šesť rokov menej má terajšia budova obecného úradu. Tá bola pôvodne postavená pre obchodníčku Alžbetu Schneiderovú. Neskôr v nej mali sídlo MNV aj škola. Novú budovu školy postavili na mieste asanovanej starej budovy za päť mesiacov v roku 1930.
O štyri roky neskôr si občania obce vybudovali budovu Potravného družstva spolu so sálou. Tá teraz slúži ako kultúrny dom. Z miestnych organizácií najdlhšie fungujú v obci hasiči. Prvý dobrovoľný hasičský zbor bol v Bašovciach založený v roku 1906. Prestavba pôvodnej požiarnej zbrojnice prebehla v roku 1959.


Bašovce dnes

Bašovce patria medzi tých málo obcí okresu, ktoré ešte nemajú vybudovanú kanalizáciu a vodovod. Obec je však súčasťou združenia Presscan, v rámci ktorého sa šesť obcí (Podolie, Očkov, Pobedim, Bašovce, Veľké Orvište a Ostrov) rozhodlo vybudovať kanalizáciu spoločnými silami. Hlavná 12-kilometrová trasa z Piešťan až po Podolie je tlaková. Rozvody v samotných obciach však budú gravitačné.

V Bašovciach bude treba vybudovať štyri kilometre kanalizačného potrubia so 150 prípojkami a viacerými prečerpávacími stanicami. „Na výstavbu budeme potrebovať asi 630 -tisíc eur. Popri kanalizácii chceme vybudovať aj vodovod. My sme veľmi malá obec na to, aby sme si takého finančne náročné akcie robili sami, preto ju chceme zrealizovať v spolupráci s TAVOSom a štátom," hovorí starosta Vladimír Tomášik, ktorý stojí na čele obce už 16 rokov a ďalšie tri roky predtým bol zástupcom starostu v Ostrove.

V novom miléniu sa podarilo Bašovčanom opraviť kostol i budovu škôlky. Teraz si naplánovali rekonštrukciu kultúrneho domu, ktorej súčasťou bude aj nadstavba terajšej budovy. V prvej etape zbúrajú starú prístavbu a namiesto nej postavia novú, vrátane nadstavby celej budovy. Do nových priestorov sa potom presťahuje obecný úrad a knižnica a do súčasných priestorov obecného úradu zasa pôjde pohostinstvo, ktoré teraz sídli v časti budovy kultúrneho domu. Celá rekonštrukcia bude stáť 420-tisíc eur.

Spoločenské vyžitie

V obci síce majú futbalové ihrisko, no od roku 1989 sa tu futbal súťažne nehráva. Trávnaté ihrisko však využívajú hlavne mladé mamičky so svojimi ratolesťami, pretože sú na ňom namontované drevené preliezačky a hojdačky. Súčasťou areálu je aj asfaltové ihrisko na tenis a basketbal. Česť obce zachraňujú hasiči z miestneho Dobrovoľného hasičského zboru.


Ten má 25 mladých členov a šéfuje mu Marek Melicher. Bašovskí hasiči si úspešne počínajú na rôznych súťažiach. Aktívni sú aj miestni prídomoví záhradkári. Šiesti Bašovčania sú zasa členmi Poľovníckeho združenia Blaciny so sídlom v Ostrove.





Bašovské zaujímavosti

V minulosti museli obyvatelia Bašoviec dodržiavať aj niektoré nezmyselné príkazy. Napríklad novomestská prepozitúra vydala v roku 1750 štatút pre poddanské dediny Pobedím a Bašovce, podľa ktorého mohli poddaní piť iba pivo z novomestského pivovaru a nesmeli doma páliť alkohol. Za porušenie tohto zákona bola pokuta 12 zlatých. Za pasenie dobytka na cudzom pozemku bol vinník potrestaný 50 palicami a za lajdácke vykonávanie povinností na panskom bol trest 30 palíc.



V Okresnom archíve v Trnave sa zachovala richtárska kniha z Bašoviec z rokov 1651-1847. Kniha je prvým zachovaným bašovským „grundbuchom". O počiatkoch školy v Bašovciach zatiaľ niet údajov. Stará budova školy, ktorá bola opravená v roku 1870, pozostávala z jednej učebne a bytu učiteľa. Pri škole bola aj stromková škôlka.

V roku 1947 bol v obci založený Jednotný zväz slovenských roľníkov. Prvým predsedom bol Štefan Maco. Koncom marca roku 1958 bolo založené celoobecné JRD, ktoré malo 72 členov. Prvým predsedom celoobecného JRD sa stal Gašpar Melicher. Družstvo hospodárilo na 292 hektároch poľnohospodárskej pôdy. Koncom decembra 1972 sa zlúčili družstvá v Ostrove, Veľkom Orvišti a Bašovciach
do spoločného družstva s názvom JRD Pokrok v Ostrove.

V obci majú dvanásť škôlkárov, no až 70 dôchodcov. Pre nich voľakedy organizovali posedenia, no v posledných rokoch im radšej nosia mikulášske balíčky domov. Raz roznášal Mikuláš darčeky dokonca na saniach.

Najstaršou obyvateľkou Bašoviec bola v poslednom desaťročí Anna Antalová, ktorá zomrela v roku 2004 vo veku 92 rokov. V súčasnosti sú najstaršími občiankami dve 89-roč-né babičky – Anna Bieliková a Anna Lazarčíková.

Atrakciou je miestny pstruhový rybník s reštauráciou. Tá je otvorená celoročne, no najviac je navštevovaná počas víkendov. Okrem pečených a údených rybích špecialít tu návštevníci nájdu aj adrenalínový park.

S použitím obecných materiálov zostavil Štefan Gregorička