Záchrana hradu Tematín pokračuje aj v tomto roku

  • Spravodajstvo
  • 30. marca 2017, 17:29
  • Autor:Jozef Vojčiniak, zdroj: OZ Hrad Tematín

Na hrade Tematín i v tomto roku pokračujú archeologické výskumy, ale aj obnova jeho niektorých častí. O túto tajomnú stredovekú stavbu sa stará občianske združenie s rovnakým názvom ako hrad od roku 2007. Množstvo práce pri zachraňovaní hradu nadšenci z OZ Hrad Tematín pod vedením Mojmíra Chomu už urobili, no nie menej úloh ich ešte čaká. Práce však prevádzajú pod dohľadom špičkových odborníkov z mnohých vedných disciplín.

Pre rok 2017 si nadšenci stredovekej pamiatky vytýčili ciele pri pokračovaní v stabilizačných prácach v jej najohrozenejších častiach. Okrem toho plánujú pokračovať s archeologickým výskumom. Do projektu občianske združenie plánuje zapojiť 15 uchádzačov o zamestnanie počas šiestich mesiacov a približne 40 dobrovoľníkov počas víkendov a letných workshopov.

V nasledujúcich mesiacoch tak čaká dokončenie stabilizácie severnej steny neskororománskej vežičky, statické zabezpečenie severného múra Južného paláca, konzervácia vežovej brány. Pustia sa aj do opráv okien severného paláca, ale i do konzervácie jeho muriva či rekonštrukcie klenby prízemia.

Neskororománska vežička


Vežička bola datovaná do najstaršieho obdobia s výstavbou okolo roku 1250 a je jedným z dvoch zachovaných najstarších objektov hradu. Kedysi tvorila súčasť obvodového hradobného múra. Tento múr sa na západe zosunul dole svahom a zanechal v mieste päty severovýchodného rohu hlbokú kavernu. Oslabila sa tak severná stena a vznikli niekoľkocentimetrové praskliny.

Južný palác


Južný palác bol vybudovaný v záverečnej fáze obývania hradu a je charakteristický pomerne úzkym murivom oproti ostatným budovám, čo je aj dôsledkom jeho žalostného stavu. Počas prvej etapy rekonštrukcie v roku 2015 aktivisti stabilizovali priečku paláca čiastočnou rekonštrukciou klenby suterénu. Počas minulého roka pre rozsah prác na iných objektoch v horšom stave v záchranárskych prácach na tejto budove nepokračovali.

Južný palác hradu.

Bránová veža horného hradu


Objekt bránovej veže je druhým objektom z najstaršieho obdobia a dodnes plní funkciu hlavného vchodu do horného hradu. Návštevníci, pracovníci i všetok materiál sa presúva práve cez ňu. Západný múr veže pred zásahom mal formu skalného hríbu s úzkym driekom do vrchu sa rozširujúcim. Pôvodné pieskovcové bloky nárožia boli vytrhané a odcudzené niekedy po prvej svetovej vojne. Nové pieskovcové bloky objednali z Chtelnice. V druhej etape v roku 2017 bránu očakáva stabilizácia východného múra aj severného portálového múra.

Severný palác (západné okná)


Západné okná severného paláca sú posledné zachované tehlovo zaklenuté okná druhého nadzemného podlažia, zároveň sú jediné zachované okná tejto časti. Počas prvej etapy v roku 2014 bola vykopaná tri metre hlboká sonda na začistenie výpadku na päte muriva pod oknami, kde boli objavené zvyšky svetlíka do suterénu paláca. Pre šírku muriva 1,8 metrov konzervácia postupovala pomalšie. V prvej etape sa podarilo vymurovať prieraz nad pochôdznu úroveň interiéru, v druhej etape pod úroveň podlahy druhého nadzemného podlažia a v tretej v roku 2016 sa podarilo stabilizovať murivo do úrovne prvej tretiny špaliet okien.

Brána horného hradu pred (2015) a po záchranárskych prácach (2016).

História okolia siaha až do čias Slovanov


Hrad Tematín, respektíve ruiny, ktoré z neho zostali, sa dodnes majestátne vypínajú nad údolím stredného toku rieky Váh. Od 13. storočia bol tento hrad ležiaci na jednom z vrchov pohoria Považský Inovec centrom panstva zahŕňajúceho niekoľko dedín ležiacich na ľavom brehu Váhu. Svojím rozsahom to bolo pomerne malé domínium, napriek tomu historicky nie bezvýznamné. Geograficky je rozdelené na dve časti: západná časť je rovinatého charakteru s dolinou Váhu, kým východná sa rozprestiera v kopcovitom teréne Považského Inovca. Oblasť stredného Považia patrí k najstarším sídliskovým územiam na Slovensku. Úrodná niva rieky Váh, blízke teplé pramene v Piešťanoch a mierna klíma urobili z tohto mikroregiónu oblasť veľmi atraktívnu na osídlenie už odnepamäti. Archeologické nálezy nám v tomto smere poskytujú dostatočné svedectvo o tom, že ľudia si tu zakladali svoje sídla prakticky nepretržite už od prehistorických čias. Priaznivé podmienky na osídlenie sem už v ranom stredoveku prilákali aj našich slovanských predkov.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 12, ktoré je v predaji od 28. marca.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava