Už viac ako polstoročie Krakovany tancujú
V Krakovanoch sa už po 51. raz zišli milovníci folklóru, aby spevom, tancom, muzikou, výtvarným prejavom i ukážkami remeselnej výroby vzdali hold umeniu našich predkov. V dedine, kde takmer každý druhý obyvateľ pôsobí v niektorom z folklórnych telies, podporil festival aj Trnavský samosprávny kraj. A tak sa slávnosti pred jedenástimi rokmi stali súčasťou Župného festivalu kultúry. Tento rok podujatie vo veľkom štýle otvoril dychový orchester Brass Band Auw zo Švajčiarska. Na pozauny hrali mladé, pohľadné Švajčiarky, a tak sa bolo aj na čo dívať.
Ťarcha organizácie spočíva na ramenách Krakovancov. Program, ktorý zhliadli stovky ľudí z celého regiónu, rozdelili na víkendové dni. V sobotu 24. júna, na Jána, sa popoludňajší program v amfiteátri niesol v znamení myšlienky „Prechádzky po kraji“. Pieseň striedala pieseň, tanec si podával ruku s ďalším – vždy z iného regiónu. A tak diváci pod žeravou oblohou sledovali výkony tanečníkov z Veľkého Medera, Hlohovca, Šoporne, Špačiniec, Kútov, Skalice či Žiliny. Tradične už najviac priaznivcov malo v Krakovanoch piešťanské Žito a najbúrlivejšie reakcie vyvolalo dynamické vystúpenie domácich z Folklórneho súboru Lusk. Do tanca „luskáčom“ hrala ľudová hudba Borovienka, na malej harmonike vedľa veľkého harmonikára Michala Sedláka hrala nádej krakovianskeho folklóru Lukáš Snoha. Malý-veľký hudobník tak veselo vyhrával do tanca aj svojej mamine Zuzane Snohovej. Sobotný program zavŕšila po desiatej hodine večer Borovienka s pásmom Veselo pri muzike.
Nedeľná obloha veštila búrku, a hoci vonku bolo dusno, Krakovanci pripravovali pódium pre najmenších folkloristov. Názvom najznámejšej slovenskej piesne Tancuj, tancuj, vykrúcaj pomenovali pásmo, v ktorom sa prezentovali detské nádeje slovenského folklóru. Krakovanček, Čerešenka, Zvonček, Dolina – to sú názvy súborov z Krakovian, Smoleníc, Vrbového i Bratislavy. Malinkí i väčší tanečníci a speváci na župnom festivale priblížili hravou formou, aké pôvabné hry sa hrávali ich predkovia, aké riekanky, povedačky, tradície po nich podedili. Ostali síce zväčša zapísané len v pamätiach etnografov, ale vďaka folklóru si ich pripomíname aj na festivaloch.
Zvykoslovné pásmo na tému „rodzenie“, čiže pôrod a s ním spojené tradície, prezentovala skupina Krakovčanka. V závere vystúpil FS Liptov, tanečníci sa v daždi statočne prešmýkali až k záverečnému potlesku. Koncertom na rozlúčku odtrúbil koniec festivalu dychový orchester zo Švajčiarska. Program uvádzali hovoreným slovom manželia Jánoškovci. Ženy z Krakovian i okolia ponúkali domáce špeciality, nechýbali rezbárske výrobky, ale aj produkty z medu, textílií a iné jarmočné špeciality.
Kolorit tohtoročných slávností dotvárali sprievodné podujatia ako Kuchyňa starých mám, Paličkovaná čipka ako súčasť odevov z rôznych regiónov Slovenska, fotografická výstava a tvorivé dielne pre deti s názvom Malí majstri. Ocenenia sa dostalo aj tým, ktorí sa zapojili do výtvarnej súťaže venovanej folklóru. Krakovanci si opäť dali záležať a užili si koniec školského roku sviatočne veselo.
