Spýtajte sa hubára skôr, než si dáte huby do huby

Prinajlepšom to môže skončiť výplachom žalúdka. Spoľahnite sa radšej na skúsených hubárov. My sme oslovili troch Piešťancov – Michala Fialu, Juraja Komára a Ľubomíra Škorňáka. Oni vedia, čo zbierajú, a poradia aj, ako ich správne sušiť a ktorým hubám je lepšie sa vyhnúť.

So svojím prvým tohtoročným úlovkom sa pochválil Michal Fiala. Na huby sa vybral do lesa pri Turčianskych Tepliciach. Zažil tam „žatvu“, košíky praskali vo švíkoch. No keďže on sám je milovníkom lesa a ochrancom prírody, ku každému jej plodu pristupuje s úctou. „Hríby očisťujem od podhubia priamo na mieste v lese, aby som zachoval ďalšie potomstvo. Zväčša hríb pobozkám ako prejav vďaky,“ povedal s vážnosťou ekologicky cítiaceho človeka M. Fiala.
Hríby v rodine Fialovcov tiež sušia. Ako na to? „Hríby krájam podľa chuti na tenké asi trojmilimetrové plátky. Ak chcem, aby po usušení boli pekné, dbám aj na prierez rezu. Suším ich na site, záclone alebo papieri na pečenie. Uložím ich pokrájané ku krbu, radiátoru, niekedy suším aj na slnku. Treba vyberať naozaj pekné zdravé hríby. Dôležité je, ak sa aj nájde červavý hríb, sušiť ho bokom od ostatných alebo ho vyhodiť, inak môže znehodnotiť tie zdravé.“

Odborník na huby, fotograf, ktorého vášňou je okrem brilantných makrosnímok hmyzu aj fotenie húb do atlasov, Juraj Komár skonštatoval: „V našej lokalite je to momentálne dosť slabé na výskyt hríbov, ostatné jedlé huby sa začali ukazovať asi pred tromi týždňami. Vo veľkom množstve rastú bedle vysoké, menej kvalitné bedle červenejúce, masliaky, plávky, suchohríby, prášnice, na lúkach rozpadavce a pečiarky, na kameňoch a spadnutých stromoch sa ukazuje hliva a sírovec.
Podarilo sa mi nájsť aj plamienku zimnú, čo je vyslovene zimná huba rastúca na starom dreve. Momentálne ľuďom po záhradách rastú rôzne huby, ktoré v žiadnom prípade neodporúčam konzumovať. Môže ísť o rôzne bedličky, bedlice, pečiarky, ktoré sú jedovaté.“ Ak nepoznáte huby, tie v záhrade či na priedomí vašich domov nekonzumujte. Mohlo by to dopadnúť veľmi zle.
J. Komár zhodnotil aj nedostatok dubákov. „Hríby dubové a smrekové sa objavili na niekoľkých lokalitách, ale vo veľmi malom, minimálnom množstve. Rastú všade na Slovensku, od Bratislavy po Trnavu a ďalej od Trenčína hore, na východe takisto, len u nás v okolí Piešťan a Nového Mesta nad Váhom nie. Nie sa ani čomu čudovať, keď od apríla až doteraz skoro vôbec nepršalo a bolo extrémne teplo. Z fotografií, ktoré som tento rok nafotil, mám aktuálne odfotenú bedľu a plamienku, ináč, ako som hovoril, celé leto – nula bodov. Momentálne chodievam na huby do okolia Bytče, tam rastú vo veľkých množstvách,“ dodal J. Komár.

So svojím úlovkom sa pochválil aj Ľubomír Škorňák: „Na huby sme boli 30. septembra na Záhorí v okolí obce Lakšárska Nová Ves. Nie vo vojenských lesoch, kde v ten deň parkovalo niekoľko desiatok automobilov. Bolo ich tam aj stopäťdesiat. My sme mali v podstate šťastie, stretli sme len jedného hubára. Huby sme zbierali tri hodiny, našli sme asi sto bedlí, 50 mladých suchohríbov a čerešničkou boli štyri zdravé väčšie dubáky.“
Čo s toľkými hubami urobil? „ Časť bedlí sme rozdali rodine, dvakrát sme uvarili polievku a spravili naprírodno na oleji. Chutili fantasticky. Suchohríby a dubáky sme usušili. Po rozkrájaní zaplnili vyše štyri plechy na pečenie,“ uviedol Ľ. Škorňák.