Školák Martin si splnil sen
Výstavu ľudových odevov v Drahovciach, ktoré používali naši predkovia, pre spoluobčanov a návštevníkov obce inštaloval len štrnásťročný Martin Segeš. Splnil si tak časť svojho sna, ktorý v sebe nosí už od škôlky, keď začal vnímať krásu ľudového umenia.
Na figurínach vystavil šestnásť kompletných krojov, ktoré zozbieral, nakúpil, zreštauroval a skompletizoval. V sále kultúrneho domu taktiež zinscenoval starobylú sedliacku izbu s posteľou, kolovrátkom, množstvom textílií, vyšitých, ozdobených, ale aj rôzne predmety. Všetko ručne vyrobené.
„Kroje mám z rôznych obcí nášho regiónu. Niektoré som kúpil, iné doniesol zo smetiska a opravil. Mal som šťastie, v Častkovciach mi predali dve vrecia plné krojov a doplnkov ako dedičstvo po babičke. Za vrece krojov som dal stopäťdesiat eur, za druhé, s doplnkami, tridsať,“ uviedol zberateľ Martin.
Ďalšie kroje má napríklad z Krakovian i z Drahoviec. „Mojím veľkým snom je otvoriť si v našej obci malé múzeum, aspoň izbičku, kde by som mohol svoju zbierku vystaviť. Ale neviem, či sa mi to podarí. Vedel by som kompletne vystaviť tridsať krojov, aj keď trošku problém by bol s rukávcami. Napríklad tento tu je odev baču – trubača. Takto sa zvyčajne vyparádil na Vianoce. Mal vždy pri sebe aj bič, zvonec a tašku,“ uviedol mládenec.
Trubačský mužský kroj bolo treba kompletne zrekonštruovať. Bačovi chýbala kabanica, tú Martin prešil zo starej ovčiny. Nebol to už problém, veď za sebou má už množstvo stehov, ktorými si zhotovil napríklad vlastnú krojovanú košeľu.
Školák miluje rozprávanie starších, pozorne počúva, nasáva históriu tunajšieho ľudu. Je fascinovaný všetkým, čo patrí k folklóru. „Práve prababka mu pomáha s krojmi. Ukázala mu a naučila ho, ako ich správne prať, škrobiť, žehliť, skladať aj obliekať,“ povedala Martinova mama Silvia Segešová.
Jej syn objavil v sebe záľubu ku krojom už ako sedemročný. „K folkloristike ho pravdu povediac neviedol nikto. Tým, že má medzi sebou priateľov staršej generácie, ktorých rád počúva, začali ho doslova facsinovať kroje, ľudové zvyky a tradície. Najviac skúseností a rozprávania má od priateľa, niekdajšieho dopisovateľa Piešťanského týždňa, Vendelína Sedláčika a svojej prababky Františky Valovej,“ dodala S. Segešová.
Sama sa čuduje, že jej syn v dobe IT technológií tak lipne na tradíciách. No keď vidí jeho úspechy i záujem, všemožne ho podporuje. „Nie sme vôbec folkloristická rodina, jedine Martinova prababka ešte ako jedna z mála nosila sedliacky polokroj. Čiže je pre nás záhadou, kde taký silný až citový vzťah ku krojom, tradíciám a vôbec k starodávnym veciam nadobudol. Jeho dedko Anton Segeš bol v mladosti ochotníckym divadelníkom, je možné, že práve po ňom zdedil tieto záľuby. Okrem šitia a obšívania hrá aj divadlo v ochotníckom súbore Dobreta.“
A ako to všetko vníma Martin? „Moje záľuby ma robia šťastným a napĺňajú ma. Chcel by som sa stať reštaurátorom ľudových odevov. Vyštudovať pedagogiku a popritom i etnológiu. A, samozrejme, pokračovať v tom, čo milujem. Ako som už povedal, túžim mať malé ‚múzeumko‘. Stačila by jedna trošku väčšia miestnosť, kde by som si spravil slovenskú izbu so všetkým, čo k nej patrí – aj s krojmi. Izba by bola prístupná všetkým ľuďom, aby mohli obdivovať krásu vytvorenú našimi predkami.“
Kým sa mu jeho sen splní, ľudia v Drahovciach, ale aj iní návštevníci môžu obdivovať jeho výstavu s názvom Vianoce ako u pra-pra-prababičky. Je inštalovaná aj vďaka spolupráci s miestnym centrom voľného času a jeho šéfke Blanke Kollárovej v kultúrnom dome. Môžete ju obdivovať až do 19. januára 2018.
