Šikmá veža: Nastavili čas, nasvietili, zabezpečili sieťovinou

Štvrtok 16. 03. 2017 12:00  | Región / Aktuálne  | Autor: vd

Mesto Vrbové dalo do poriadku svoju dominantu - šikmú vežu. Nielenže ju efektne nasvietilo, ochránilo a očistilo od invázie holubov, ale zabezpečilo i nastavenie mechanizmu hodín tak, aby ukazovali synchronizovane čas z každej svetovej strany. Zlaté vrbovské ručičky opäť dokázali, že našincovi nič nie je ťažké.

Dominanta Vrbového bude o pár dní obohatená o informačnú tabuľu.

Dominanta Vrbového bude o pár dní obohatená o informačnú tabuľu. (Autor: md)

Potvrdzujú to dva fakty: v roku 1931 vrbovský rodák, staviteľ Ľudovít Mego, vežu, ktorej hrozilo zrútenie, staticky zabezpečil a o 86 rokov nato ďalší majster Jaroslav Današ nastavil „pokazený čas“. Hodiny šliapu ako švajčiarske hodinky. A veža naklonená o 99 centimetrov púta pozornosť každého návštevníka. Našťastie, zvony v nej už neodbíjajú smrť každého piateho či šiesteho nešťastníka, ktorého sklátila cholera. Vežu totiž postavili práve pre strašnú epidémiu, ktorá mesto zasiahla pred takmer dvesto rokmi. Skoro v každej rodine vtedy ktosi umrel.

„Nielenže sme našu šikmú vežu dali nasvietiť podobne ako priechody pre chodcov, hokejbalové ihrisko i vežu evanjelického kostola, ale naši pracovníci v rámci jej údržby vyčistili vežičku, vyviezli z nej štyri multikáry vtáčieho trusu, priestory ochránili a uzavreli sieťovinou. Takže sme zamedzili ďalšie poškodzovanie a znečisťovanie tejto kultúrnej pamiatky,“ uviedol viceprimátor Vrbového Štefan Kubík. Mesto dalo tiež vyrobiť informačnú tabuľu s textom v troch jazykoch, ktorú inštalujú pod šikmou vežou, aby si mohol každý návštevník prečítať zaujímavé fakty o tejto stavbe.

O jej histórii nám porozprával šéf útvaru kultúry, miestny historik Ľubomír Bosák: „Dôvod na postavenie terajšej veže, ktorá zdobí centrum Vrbového a tvorí jeho dominantu, vznikol pred 190 rokmi. Vtedy Vrbovčania na základe nariadenia stoličných úradov museli starú gotickú vežu stojacu blízko kostola z bezpečnostných dôvodov zbúrať, objavili sa na nej totiž nebezpečné pukliny. Po piatich rokoch, v roku 1832, pristúpili k výstavbe novej veže. Bolo to práve po veľkej epidémii cholery, ktorá vtedy prvý raz postihla Slovensko, a len v samotnom Vrbovom si vyžiadala životy každého piateho až šiesteho obyvateľa mesta.“

Vrbovčania sa rozhodli pre reprezentatívnu a na naše pomery veľkolepú stavbu, ktorá nemá obdobu v celom okrese. Je vysoká vyše 38 metrov. „Rátali s tým, že neskôr k nej pristavia nový kostol, lebo dovtedajší už kapacitne nepostačoval. Po troch rokoch stavebných prác novú vežu odovzdali svojmu poslaniu, ktorému slúži doteraz. Umiestnili na nej zvony, ktoré ľudí nielen zvolávajú na bohoslužby, oznamujú poludnie, hlaholia na cestu novomanželom, vyprevádzajú mŕtvych, ale signalizovali i rôzne nebezpečenstvá a požiare. Vežové hodiny mali praktickú úlohu najmä v minulosti,“ dodal historik.

Takmer sto rokov po výstavbe - v roku 1930 - sa náhle vyskytol veľký problém. Po dlhotrvajúcich dažďoch povolilo podložie a veža sa zrazu naklonila. „Boli obavy, či ju nepostihne osud jej predchodkyne. Vrbovský rodák, staviteľ Ľudovít Mego, ju však v roku 1931 staticky zabezpečil. Ukázalo sa, že veľmi dobre, a odvtedy opäť pevne stojí na svojom mieste. Svedčí o tom miera odklonu, ktorú mesto dáva opakovane merať. A tak sa istý hendikep premenil na prednosť. Vrbové má o jednu turistickú zaujímavosť naviac. A práve pre šikmú vežu dostáva pomenovanie ‚slovenská Pisa‘,“ skonštatoval Ľ. Bosák.


Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 10, ktoré je v predaji od 14. marca.





Lekáreň Regia

Anketa