Pripomenuli si rodáka Štefana Moysesa
Položením vencov pri pamätníku vo Veselom si v nedeľu dopoludnia pripomenuli občania i predstavitelia samosprávy a spolkov 220. výročie narodenia biskupa Štefana Moysesa. Pietna spomienka sa začala slávnostnou svätou omšou v Kostole svätého Bartolomeja vo Veselom.
Štefan Moyses patrí k významným predstaviteľom slovenského národného obrodenia. Narodil sa 24. októbra 1797. Po ukončení gymnázia v Trnave v roku 1813 študoval filozofiu v bohosloveckom seminári v Trnave, v rokoch 1815-1819 teológiu v ústrednom seminári v Pešti, a v rokoch 1820-1821 v Ostrihome. Za klerika ostrihomského arcibiskupstva ho prijali v roku 1813 a po dovŕšení 24 rokov ho vysvätili za kňaza. Od roku 1821 bol kaplánom v Szentendre, Bzovíku, Tesárskych Mlyňanoch, Tölgyesi a v rokoch 1828-1829 bol slovenským kazateľom v Pešti. V rokoch 1829 až 1847 pôsobil ako profesor filozofie a gréčtiny na kráľovskej akadémii v Záhrebe, v Chorvátsku. V roku 1847 ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za poslanca na uhorský snem.
Bol tiež podporovateľom návrhov Ľudovíta Štúra, ktoré predložil na uhorskom sneme roku 1848 na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. Panovník ho 30. augusta 1850 menoval za banskobystrického biskupa. Spolu s ďalšími slovenskými vlastencami budoval slovenské gymnáziá.
Ako dôverník bána Josipa Jelačiča sa zúčastňoval na rokovaniach vo Viedni, kde sa riešilo štátoprávne postavenie Chorvátska a výraznou mierou sa zaslúžil o povýšenie záhrebského biskupstva na metropolitné sídlo. Cisár František Jozef I. ho 5. septembra 1850 vymenoval za nového diecézneho biskupa v Banskej Bystrici.
Na čele slovenských vyslancov predstúpil 12. decembra 1861 pred Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. Predsedom Matice slovenskej sa stal 3. augusta 1863. Š. Moyses zomrel 5. júla 1869.