Príbeh zatúlanej fenky: Maya čakala deň a noc pri snehuliakovi

Strateného psa zaregistrovali okoloidúci v nedeľu večer, odfotili ho a uverejnili informáciu na sociálnu sieť. To sa začalo medzi miestnymi šíriť rýchlosťou svetla – v priebehu jedného dňa príspevok zdieľali stovky užívateľov. Informácia sa dostala aj do piešťanského útulku, ktorého pracovníci ho v pondelok večer išli odchytiť. „Kolegu som stiahla z voľna, ale fenka sa mu nedala chytiť. Bol s ním aj pán, ktorý ju objavil, a spolu pri nej čakali, kým prídeme. V Piešťanoch som zohnala známych s autom, naložili sme odchytovú klietku a šli sme tam. Najskôr som však vzala konzervu, fenka bola riadne vyhladovaná. Povedala som jej, že nemáme čas. Trochu vrčala, ale chytila som ju, naložili sme ju do auta a odviezli do útulku,“ zaspomínala na Mayin odchyt Ľubomíra Baleková, riaditeľka piešťanského útulku. „Osobne ma veľmi mrzí, že na facebookej stránke Drahoviec sme boli uvedení ako neochotní, i keď sme urobili všetko v rámci možností v tejto situácii. Ani záchranka pre ľudí nepríde do piatich minút od nahlásenia,“ skonštatovala riaditeľka.

V útulku rýchlo pochopili, že Maya má strach z mužov, čo neskôr potvrdila aj majiteľka. „Písala mi sms večer o 22. hodine, že ju videla na stránke a je to ich fenka. Pýtala sa, kedy si môže po ňu prísť. To, že sa im stratila, však predtým nehlásila ani na Obecnom úrade v Drahovciach, ani nám,“ povedala Ľ. Baleková.

Kontaktovali sme preto majiteľku, ktorá nám povedala, že Maya sa stratila počas prechádzky. „Chodíme do prírody často a psíky púšťame – ešte máme jedného. Lietali spolu a potom utiekli. Ten menší sa vrátil, Maya nie. Dcéra ju opakovane hľadala v ten deň, no nenašla, a hľadali sme ju i na druhý deň. Po týchto márnych pokusoch nám napadlo pozrieť sa na stránku útulku a tam sme uvideli jej fotku, kontaktovali ich a na ďalší deň sme si po ňu išli,“ uviedla majiteľka Andrea Šádková.

Teraz už je fenka v poriadku. „Má sa krásne, bola dojatá, v šoku, ale šťastná,“ povedala majiteľka, podľa ktorej Maya úplne vyhladovaná nebola. „Naša milovaná Maya je vyhladovaná neustále. Má to odmalička, aj doma pozerá, či už kocúr dojedol, a ak nie, tak doje to, čo v miske zostane. Rovnako aj druhému psíkovi. Keď sme si ju brali ako šteniatko, vrčala na maminku a tatinka a dostala sa k jedlu ako prvá,“ povedala s úsmevom majiteľka. „Sme šťastní, že ju máme, a ďakujeme všetkým, ktorí sa snažili pomôcť, obzvlášť mladému mužovi, ktorý počkal, kým prídu ľudia z útulku,“ dodala na záver majiteľka.

To, že pes čakal pri snehuliakovi, kde cítil pach svojich majiteľov, je nielen podľa riaditeľky, ale i podľa kynologičky bežné. „Neviem, odkiaľ psík bol, či sa vedel odtiaľ vrátiť domov, ale zrejme nie. Preto zostal na mieste, kde majiteľov videl naposledy. Väčšina psov, keď sa stratí, ide na miesto, kam s majiteľom často chodieva, alebo sa psík vracia domov. No ak sa ocitne niekde, kde to nepozná, iba ďalej blúdi,“ uviedla Tatiana Sabolová, členka kynologického klubu. Podľa nej sa často stáva, že psa niekto nájde, nechá si ho, a tak sa nikdy k pôvodnému majiteľovi nevráti. Preto je vraj dobré, aby bol pes vždy označený známkou alebo čipom. To potvrdzujú i slová riaditeľky útulku: „Dali sme majiteľke poučenie, aby si psíka dala čipovať alebo napísala na obojok telefónne číslo.“

Sibírsky husky je pes strednej veľkosti, v dospelosti dosahuje hmotnosť 20-23 kilogramov pri viac než polmetrovej výške v kohútiku. Zaradený je v kategórii pracovných psov. „Niekto by povedal, že husky je hlúpy a neposlušný pes, no nie je to úplne tak. Je húževnatý a aj svojhlavý, no bol šľachtený do tvrdých podmienok Sibíri. S dostatkom pohybu a dôsledným výcvikom je možné, aby bol poslušný. Povahovo je to veselé a priateľské plemeno, no ak nemá dostatočné pohybové/pracovne vyžitie, stáva sa neovládateľným,“ dodala T. Sabolová.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 3, ktoré je v predaji od 24. januára.