Ovocinárov trápia jarné mrazy aj nedostatok robotníkov
Škody slovenských ovocinárov spôsobené tohtoročnými mrazmi predstavujú 8 až 10 miliónov eur. Podľa prezidenta Ovocinárskej únie SR Mariána Vargu sú škody síce nižšie ako vlani, no i tak zapríčinili existenčné problémy viacerým pestovateľom.
Informovali o tom ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú na stretnutí pestovateľov ovocia vo Veselom v utorok 11. júla. „Sú podniky, ktorým sady zmrzli úplne, najmä na Hornej Nitre, v Partizánskom, Ostraticiach, ale aj okolo Nových Zámkov,“ povedal Varga.
Podľa Matečnej výpadok produkcie jahôd dosiahol 30 percent, v prípade ďalšieho ovocia a zeleniny sa straty pohybujú od 30 do 80 percent. Mrazy v Európe podľa jeho slov spôsobili aj nárast cien ovocia. „Oproti očakávanému nárastu cien jahôd o päť percent to bolo až o dvanásť. U ostatného ovocia predpokladáme nárast cien o desať percent,“ doplnil ministerku Varga.
Podľa pestovateľov sa ceny ovocia netvoria na Slovensku. „Kým v minulom roku sa cena nezdvihla, nakoľko v okolitých štátoch mrazy sady nepoškodili, v tomto roku pomrzli sady aj Poliakom, a to spôsobí nárast ceny ovocia,“ vysvetlil pestovateľ.
Úpal hrozí aj ovociu
Priemerná ročná úroda ovocia na Slovensku predstavuje 55tisíc ton, vlani bola ovplyvnená mrazmi a dosiahla výšku 24tisíc ton. V tomto roku očakávajú ovocinári úrodu 30tisíc ton. „Výpadky spôsobili nielen mrazy. Bez technického zabezpečenia dnes ovocinár kvalitné ovocie nedopestuje,“ tvrdí Varga.
V posledných rokoch sa pestovatelia stretávajú aj so slnečným úpalom, ktorý pred pár rokmi nepoznali. „Dnes už takmer štyri percentá ovocia poškodí slnečný úpal. Niečo zachránia siete, no ovocie pred ním striekame kaolínom.“
Požadujú tiež rizikový fond
Takéto situácie by mohol ovocinárom pomôcť prekonať takzvaný rizikový fond, ktorého vznik by pestovatelia privítali. Podľa Vargu sú i oni pripravení prispievať do fondu istou čiastkou podľa výmer svojich sadov, ďalej určitou čiastkou z tržieb a tiež zo štátnych dotácií. Ministerstvo predpokladá, že do fondu by prispievali aj poisťovne a štát.
Takýto fond by mal pomôcť poľnohospodárom prežiť v najkritickejších situáciách. Ovocinári sa však nebudú môcť spoliehať len na peniaze z tohto zdroja. „Najlepšie peniaze sú peniaze z tržieb, nie z nejakých dotácií. My by sme uvítali väčšiu podporu projektu školského ovocia, teda ovocia pre deti. Ďalej aj podporu výsadby nových sadov,“ povedal Varga.
V sadoch chýba 3500 duší
Za jeden z najväčších problémov ovocinárov označil Varga nedostatok pracovných síl v sadoch. Ten by pomohol vyriešiť inštitút príležitostnej práce, po ktorom ovocinári volajú. „Po dohode s ministerstvom práce ho chceme pripraviť do konca leta. Zadefinované máme tri hlavné body. Potrebujeme aspoň 1500 hodín ročne po dobu ôsmich mesiacov a najmä, aby bol tento inštitút platný len pre poľnohospodárstvo. To znamená, ak príde sezónny pracovník zo zahraničia, v prípade, že odíde trebárs do automobilky, ten inštitút stratí,“ povedal Varga.
Podľa jeho výpočtov na jeden hektár rodivého sadu je potrebný jeden zamestnanec. Pri 3500 hektároch rodivých sadov na Slovensku je potrebné zamestnať 3500 pracovníkov, ktorí už dnes chýbajú.
„Tak ako sme my chodili v deväťdesiatych rokoch pracovať do sadov v Taliansku či vo Francúzsku, dnes by sme my potrebovali pracovnú silu zo zahraničia. A pre tento druh činností sa nám najviac osvedčili robotníci z Ukrajiny,“ dodal Varga.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 28, ktoré je v predaji od 18. júla.
