Ostrovčania boli jednotní: Zapreli všetky hriechy!
Kultúrny dom v Ostrove bol v sobotu 4. marca popoludní doslova nabitý ľuďmi. Na rozhovor s obľúbeným kňazom Jánom Sucháňom, ktorý vo farnosti pôsobil v minulosti celých jedenásť rokov, prišli nielen Ostrovčania. Boli tam aj Piešťanci, Trebatičania či Krakovanci. Akciu s názvom Poďme sa rozprávať v Ostrove viedol známy moderátor Slavo Jurko, na gitare hral a spieval Juraj Hnilica, ktorému súťaž Česko-Slovensko má talent otvorila cestu k profesionálnej kariére, po ktorej túžil viac ako pätnásť rokov. Hnilicu sprevádzal na gitare Michal Kulich.
Témou sobotných rozhovorov bol nielen pôst, ale i pýcha človeka, sebazapieranie, sebapoznanie, životné pády, omyly aj víťazstvá. O svojom veľkom víťazstve rozpovedal divákom J. Hnilica: „V mojej muzikantskej kariére došlo k zlomu v roku 2015. Dovtedy som sa pätnásť rokov pokúšal presadiť so svojou muzikou, robil som, čo sa dalo, napriek tomu som zažil, že sa mi trikrát rozpadla kapela. Toľko prekážok som dostal, že si ich neviem ani na prstoch spočítať. Ale v roku 2015 sa mi udiala zmena, keď som sa dostal do súťaže Česko-Slovensko má talent. Odvtedy sa mi splnil sen a môžem sa muzikou živiť. A len na okraj vám poviem, že keď som šiel na vysielanie do Bratislavy, dostal som dva defekty. Už po prvom som si povedal, tak toto je celé zlé. A len vďaka kamarátovi, ktorý mi vtedy povedal: ‚Ďuri, choď za tým, to ťa len skúšajú, či si to zaslúžiš,‘ som sa nedal odradiť. Veľmi ďakujem za každú prekážku, ktorú som v živote dostal a ktorú ešte dostanem, lebo vtedy si to človek, keď dosiahne svoj cieľ, oveľa viac cení a váži. Takže teraz vám zaspievam pieseň Uletení anjeli. Spieva sa v nej: ‚Vždy je to zlé, keď si myslíš, že On nepríde…‘“
Moderátor stretnutia chodil pomedzi ľudí, pretože témou rozhovoru mal byť pôst a s ním spojené rôzne sebazapierania či sľuby, ktoré si ľudia zvyčajne dávajú v pôstnom období. Ako chodil pomedzi stoličky, zistil, že nik z obyvateľov vlastne žiadne hriechy asi ani nemá. „Máš nejaký zlozvyk, ktorého by si sa chcela zbaviť? Si napríklad dlho na Facebooku, Twitteri, máš telefón,“ pýtal sa S. Jurko malej dievčiny. Hoci telefón mala, veď ktože by ho dnes nemal, na ostatné opýtané veci len záporne pokrútila hlavou.
„Lovíš v čistých vodách,“ kričal na kolegu z pódia J. Sucháň a v miestnosti sa ozval smiech. Zúfalý moderátor sa snažil vypáčiť nejaké hriechy i od ostatných opýtaných ľudí, dokonca aj od starostu obce, ale ani on, až na jednu bližšie nešpecifikovanú stávku, nemal nič vážnejšie na srdci.
„Tu v Ostrove sme bez hriechu,“ odpovedal mu muž v stredných rokoch a sála už burácala smiechom. 
„Janko, a ty si odtiaľto odišiel preč? Ale veď to je fajn, že ľudia tu nemajú hriechy, vieš si predstaviť, koľko hostií by si minul?,“ skonštatoval S. Jurko. Sucháň poznamenal: „Teraz neviem, či som ich tak vychoval, že sú bez hriechu, alebo je to tým, že som odišiel.“ Opäť smiech. Nastal aj vtedy, keď sa istá pani dušovala, že mäso počas pôstu nekonzumovala, pričom ju príbuzný bonzol, keď tvrdil opak.
V tomto duchu viedli skúsení majstri slova rozhovory s Ostrovčanmi. Kňaz J. Sucháň, ktorý teraz pôsobí v obci Čataj, im priblížil svoje poňatie pôstu i to, ako rozmýšľa on: „Je to na každom človeku, či si dá nejaké predsavzatie v pôstnom období. Ja si ho dávam v podstate každé ráno. Nemám dlhodobé predsavzatia. S dôverou, s vierou idem do každého dňa a snažím sa, aby bol zmysluplný, aby večer, keď idem spať, som mal pocit, že čas, čo mi bol daný k dispozícii, som celkom nepreflákal.“
J. Sucháň vysvetlil, že pôst je práve o tom, že človek by mal vstupovať do seba, znovu a stále: „Treba to ale robiť asi aj každý deň. Klásť si otázky, kto som, prečo som, čo chcem od života, čo chcem ja dať životu, o čom je život? Ale aj uvažovať o zmysle človeka, zrode života, o dospievaní, dorastaní, dozrievaní, o bolesti, utrpení, aj o smrti v konečnom dôsledku. To je cesta každého z nás, je to tak. Na tom nikto z nás nič nezmení.“
Nahlas uvažoval aj o Ježišovom rozhodnutí obetovať svoj život a zomrieť na kríži pre spasenie ľudstva. Snažil sa vcítiť a priblížiť jeho zmýšľanie. „Ježiš iste poznal odkazy i to, ako sa vyvíja spoločnosť. Iste poznal odkazy a svedectvá najmä prorokov Mojžiša, Abraháma, Izáka, Jakoba a generácií pred ním, to zaznie tiež v pôstnom období. Keď bol sám na púšti a potom šiel na horu premenenia, kde na stretnutie s ním prišli Mojžiš s Eliášom, tiež slávne postavy židovských dejín, a kde si on v tom svojom vnútornom zápase vybojoval, že na ceste po ktorej kráča, musí pokračovať, nech by ho to stálo čokoľvek. Už nemôže z nej zísť. A ľudia, ktorí ho potom videli, uvideli už len jeho jasnú tvár. No ja to vždy vnímam asi tak, že keď sme niekedy stáli pred dôležitou úlohou, veľmi ťažkou, zložitou, a mali sme ju vyriešiť, no nešlo nám to. A možno sme preto nespali, trápili sa a mali pocit, že to už nedáme, už to nezvládneme a potom – čuduj sa svete, vďaka nebu a vďaka Bohu to riešenie prišlo, a vtedy sa tvár človeku vyjasní a skáče od radosti,“ vysvetlil J. Sucháň rozhodnutie i jasnú tvár Božieho syna idúceho na smrť.
„Ešte nebolo toľko ľudí na takom príjemnom rodinnom stretnutí, ako bolo v sobotu u nás v Ostrove. Michal Kulich, Juraj Hnilica, Slavomír Jurko a, samozrejme, človek, ktorý mal, má a verím, že bude mať ešte nám ľudom čo povedať – Ján Sucháň. V rodinnej atmosfére dve hodiny veľmi rýchlo ubehli a reakcie ľudí nás potešili. Aj to je dôvod, že má zmysel robiť podujatia aj takéhoto druhu. Som veľmi rád, že som mohol byť pri zrode a súčasťou tejto jedinečnej akcie, ktorá bola u nás. Samozrejme, musím poďakovať mojim kolegom, kamarátom, manželke a Majke Heribanovej za pomoc. Bez nich by to nebolo ,“ poďakoval starosta obce Jozef Tkácz.
