Chátrajúca dominanta obce dostane pôvodný vzhľad

  • Spravodajstvo
  • 29. augusta 2017, 08:11
  • Autor:Gabo Kopúnek

Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom je komplex pôvodne renesančných budov tvorený kaštieľom a hospodárskymi objektmi v parkovo-záhradnom areáli. Vznikol na konci 16. storočia a bol niekoľkokrát prestavaný. Jeho súčasťou je anglický park, ktorý vznikol oveľa neskôr. Obe národné kultúrne pamiatky však spája veľká trauma. Za posledných desať rokov sa z nich stali doslova ruiny!

Kaštieľu i parku však svitá na lepšie dni. Už niekoľko mesiacov má nového majiteľa, ktorý sa rozhodol pre jeho záchranu. Mnohí si určite všimli stavebný ruch a hlavne čistiace práce v parku. Práve na tento živý organizmus sme sa zamerali touto reportážou. Jej nosný text sme spracovali po štúdiu viacerých odborných dokumentov a vašej predstavivosti chceme načrtnúť jeho bývalú krásu, ktorú, ak všetko bude prebiehať, ako má, znovu budú môcť návštevníci areálu obdivovať.

Realita: Zničená záhradná architektúra a hynúce stromy.

Z lesa anglický park


Situovanie budovy kaštieľa na južnom okraji parku v blízkosti hlavnej komunikácie obce, spoločný vstup do hospodárskych budov a kaštieľa, ako aj priame napojenie hospodárskych budov na kaštieľ ho radia viac-menej k vidieckym sídlam, kde parková plocha bola budovaná dodatočne.
Park v Moravanoch mal od svojho založenia charakter čistého prírodného krajinárskeho objektu, aké boli zakladané koncom 18. a začiatkom 19. storočia v období prechodu od pravidelných záhrad s bohatou kvetinovou výzdobou k upraveným voľným plochám, kde sa používajú výlučne stromy a kvitnúce kry, resp. druhy zaujímavé štruktúrou koruny a v určitých obdobiach farebnosťou listov.
Ako vyzerala rozsiahla plocha za kaštieľom pred jej poslednou úpravou, sa dá len odhadovať na základe dostupných vojenských máp. Najstarší takýto dokument pochádza z rokov 1782-84, na ktorom bola plocha zakreslená ako lesný porast, ktorý bol dosadbami postupne pretváraný.
Na ďalšom vojenskom mapovaní z roku 1838 už vidno upravené plochy s prírodne krajinárskym charakterom, pričom najstaršie stromy sa nachádzali severne od kaštieľa. Na základe určenia veku existujúcich stromov v parku sa dá doložiť, že najstaršie okrasné dreviny boli vysádzané v druhej tretine 19. storočia.
Aj preto odborníci datujú založenie prvých parkových úprav do prvej polovice 19. storočia. V tom období už bola sieť bočných ramien Váhu redukovaná a naďalej dochádzalo k regulácii toku. Pre potreby zdroja vody i pre obohatenie parku o vodný prvok boli cez park umelo vybudované dva vodné toky, pričom jeden bol suchý a slúžil ako zberač povrchovej vody.
Druhá asi meter hlboká struha bola napájaná zo Striebornice a zabezpečovala dostatok vody pre mnohé druhy vodomilných drevín. Táto struha zanikla po úprave potoka Striebornica asi v 50. rokoch 20. storočia, keď bolo koryto struhy zarovnané s okolitým terénom a jeho trasu dnes pripomínajú už len betónové mostíky a priestory medzi lipami.

Pohľad z terasy kaštieľa smerom na sever v roku 2008. Dnes tomuto výhľadu prekážajú náletové dreviny.

Posledné storočie plné zmien


Historicky najvernejší pohľad na park, ktorý zodpovedá súčasnosti, poskytuje katastrálna mapa obce z roku 1901. Na nej sú zachytené napríklad aj chodníky v parku, objekty či dnes už neexistujúce vodné prvky.
Pri pohľade z kaštieľa do parku sa pôvodným majiteľom naskytol voľný priestor tvorený hlavnou lúkou, ktorá sa tiahla od úpätia svahu pod severnou fasádou kaštieľa na sever. Po oboch stranách tohto priestoru bola výsadba zameraná na druhovú pestrosť, štruktúru a habitus jednotlivých solitérov (samostatne stojacich stromov), resp. skupín drevín a na ich farebnosť v jednotlivých ročných obdobiach. V odľahlejších parkových priestoroch boli s ohľadom na pôdne podmienky s vysokou spodnou vodou v rovnakej miere rozmiestňované sadovnícke prvky s primeranou dominanciou. Pozdĺž severnej komunikácie pôsobivé lúčne priestory so skupinami stromov a krov postupne vytvorili samostatné mikropriestory.

V parku sa nachádza niekoľko torz drevených i kamenných sôch ešte z čias sympózií a podujatí Socha piešťanských parkov.

Do parku mohli majitelia kaštieľa alebo ich hostia vstúpiť po jeho stranách alebo priamo z kaštieľa cez pilierový portikus s balkónom a malou terasou v strede severnej fasády. Výškový rozdiel medzi kaštieľom a parkom riešili serpentínové chodníky po oboch stranách i priamo pod terasou. Tie sa napájali na tri priebežné komunikácie v parku z valcovanej kamennej drte, ktoré smerovali po osi východ – západ a boli prepojené viac-menej kolmými spojkami. Prostredný serpentínový chodník vyúsťoval do odpočívadla. Celkovo boli v parku tri s bielym záhradným nábytkom.
Kým za posledných viac ako tridsať rokov nezaplavili park náletové a invázne dreviny, mohli pôvodní majitelia obdivovať ihličnany v juhozápadnej, ovocné dreviny v západnej a lipy v juhovýchodnej časti parku. Severovýchodnú časť tvorili už spomínané lúky. K najstarším drevinám domáceho pôvodu patrili lipy, jaseň štíhly, javor mliečny, javor horský, borovica lesná a smrek obyčajný. Cudzokrajné dreviny zastupovali agát biely, pagaštan konský, orech čierny či buk lesný červenolistý.
Fotografia z roku 1931 zobrazuje severnú fasádu kaštieľa s balkónom a terasou. Serpentínové chodníky mali opornú múriky z voľne loženého kameňa. Na ich križovatke sa nachádzalo odpočívadlo.

V prvej polovici 20. storočia boli dosádzané kroviny ako dula podlhovastá, lieska obyčajná, pagaštan malokvetý, svíb, drieň, kalina, orgován, brest, javor poľný. Tie dnes zodpovedajú druhovému zastúpeniu, avšak nezostali na pôvodných miestach tak, ako ich Zedwitzovci vysádzali. Vo väčšom množstve tiež areál doplnili kultúrne dreviny ako pajazmín vencový, trnka či mahalebka.
Nosnou zeleňou v parku však boli a naďalej sú tri skupiny zložené z ihličnatých aj listnatých drevín. V pohľade z kaštieľa na sever je to skupina v okolí buka lesného červenolistého, ktorý je v skupine s lipou veľkolistou, agátom bielym a jaseňmi štíhlymi. Severovýchodne od kaštieľa zasa tvorí skupinku lipa veľkolistá s jedinou borovicou obyčajnou z pôvodnej skupiny ihličnanov. Tretiu tvoria javor mliečny, pagaštany a lipa veľkolistá.
Pozoruhodné bolo použitie orecha kráľovského vo výsadbe pozdĺž severozápadnej hranice parku, kde na viacerých miestach nahradil obvodovú kulisu vysokej zelene. Ovocné stromy ako solitéry boli vo výsadbe na viacerých miestach použité pre posilnenie jarného aspektu. Kvetinová výsadba – muškáty, letničky, trvalky – sa nachádzala pozdĺž južnej fasády kaštieľa. Na svahu severne od kaštieľa boli prevažne ruže.
Pohľad na severnú fasádu z roku 1953. Serpentínové chodníky už nemajú kamennú oporu. Chýba aj pôvodná výsadba stromčekových ruží a živého plota.

Park je dnes historicky neoddeliteľnou súčasťou kaštieľa spolu so záhradou, oplotením, parkovými chodníkmi a malou záhradnou architektúrou vrátane sochárskych diel. Najstarší zoznam drevín pochádza z roku 1962, nakoľko majitelia kaštieľa do konca druhej svetovej vojny neviedli o parku záznamy.
Ako uvádza správa z odborného výskumu parku z roku 2008: „Po vojne bola druhová skladba drevín priebežne doplňovaná dosadbou, predovšetkým sa však rešpektovali náletové dreviny, ktoré dnes dominujú. Jediným sadovníckym prvkom, ktorý bol ošetrovaný rezom v geometrickom tvare, je živý plot z hrabu obyčajného lemujúceho chodník pozdĺž severnej fasády kaštieľa. Najväčšia plocha lúčneho priestoru je v priehľade z kaštieľa na sever, v súčasnosti delená skupinou náletových porastov javora horského.
Pre park ako celok bol v roku 1979 spracovaný projekt revitalizácie zelene. Mnohé nové výsadby sú nekoncepčne riešené a nemajú charakter postupnej obnovy kostrových skupín a obvodového plášťa vysokej zelene. Po oboch stranách chodníka pozdĺž západnej hranice boli bez projektovej dokumentácie vysadené v hustom spone platany javorolisté, nevhodná bola výsadba borievky čínskej na svahu severne od kaštieľa, ktorá je prerastená náletom.
Druhová skladba drevín je v dôsledku prestarnutia, zanedbanej údržby, dosadby a zmien hladiny spodnej vody narušená. Nové výsadby drevín nerešpektovali pôvodnú druhovú skladbu drevín ani rozsah lúčnych porastov vo vzťahu k zatieneným častiam parku a sú prehustené a v zlom kondičnom stave. Severne od kaštieľa zanikla výsadba ruží a v parku chýbajú kvitnúce kroviny. Výsadby neboli robené najmä u solitérov spôsobom kus za kus, druh za druh, čo má vplyv na farebnosť a atraktívnosť jednotlivých skupín drevín.
Pri prieskume v roku 2008 sa zistilo, že pôvodné chodníky nahradila nevhodná výsadba borievky čínskej poliehavej a prvé podlažie a terasu zakrýval vysoký neudržiavaný živý plot z hrabu.

Náletové dreviny vytvárajú nepreniknuteľné plochy a postupne zarastajú do plôch trávnikov. V súčasnosti nie je možné zistiť, či navrhovaná výsadba v roku 1979 bola realizovaná v plnom rozsahu a postupne vyhynula. V parku sa nachádzajú dreviny aj skupiny drevín, ktoré sú neevidované a pochádzajú zo živelných výsadieb.
Všetky skupiny nosnej zelene v strede parku majú narušené percentuálne zastúpenie domácich druhov drevín a dominujú tam náletové dreviny. Solitéry alebo skupiny cudzokrajných drevín ako platan javorolistý a pagaštan pleťový, gledíčia trojtŕňová museli byť z dôvodu bezpečnosti alebo úhynu odstránené.“

Nádej na pôvodný vzhľad


To bol len zlomok z celkového výpočtu hrubých zásahov a nedostatkov, ktoré odborníci pri obhliadke parku zistili. Zároveň však konštatovali, že si park naďalej udržiava svoje kompozičné riešenie, ktorého prvkami sú aj priehľady, hoci na viacerých miestach narušené samovoľnými nekoncepčnými výsadbami bez projektovej dokumentácie. Základy pôvodných skupín drevín sa zachovali a dajú sa v teréne identifikovať a obnoviť ich druhovú skladbu. A aj keď chýbajú niektoré samostatne stojace dreviny, je reálna možnosť obnovy pôvodného prírodne krajinárskeho parku z obdobia prvej polovice 19. storočia s rešpektovaním mladších porastov, ktoré nenarúšajú koncepciu charakteru parku s jeho typickými prvkami, špecifickými pre každý objekt.

Priestor parku a kaštieľa zachytený na katastrálnej mape z roku 1901. Sú na nej zaznačené komunikácie i skupiny stromov. Takúto podobu by mal mať park aj po jeho obnove.

Základnou podmienkou pri obnove parku ako celku vrátane východnej záhrady je zásada, že plochu parku a východnej záhrady je nutné zachovať v celom rozsahu, plne ju rešpektovať, nezmenšovať, musí byť rešpektovaná v súčasnej veľkosti. Nový majiteľ tak v rámci povinnej rekonštrukcie a revitalizácie parku bude musieť zachovať jeho prírodne krajinársky charakter bez použitia rozsiahlych záhonov trvaliek a letničkovej výzdoby. V záujme zachovania dominantnosti budovy a rovnováhy kaštieľa a parku je akákoľvek výstavba v parku mimo už zastavaných priestorov narušením jeho kompozície, a teda zakázaná. Bude musieť jednotlivé kompozičné prvky obnoviť v pôvodnom rozsahu a druhovej skladbe.

Renesančný kaštieľ v Moravanoch


Kaštieľ má obdĺžnikový pôdorys s predstavanou štvorcovou vežou na jednej kratšej strane a neskôr pristavanú osemhrannú kaplnku na druhej kratšej strane. Strechy kaštieľa skrýva atika so štítkovými benátskymi oblúkmi zo striedavých poloblúkov a lastovičích chvostov.
V kaplnke s renesančnou štukovou výzdobou je pod združeným erbom rodu Čákiovcov a Zičiovcov drevený vyrezávaný oltár so stĺpmi, kartušovým nadstavcom, ustricovou ornamentikou a obrazmi Piety a Najsvätejšej Trojice. Renesančnú kazateľnicu na osemhrannom rečništi pod baldachýnovou ornamentikou zdobia obrazy štyroch evanjelistov.

Nádvorie kaštieľa má novodobú úpravu z obdobia 70. rokov 20. storočia.

Asi okolo roku 1779 bol renesančný interiér kaštieľa so štukovou ornamentikou barokovo upravený, na prízemí aj pruskými klenbami. V roku 1881 dal majiteľ kaštieľa Kurt Zedwitz urobiť jeho rozsiahlu prestavbu, pri ktorej do povalového priestoru za atikou pribudlo ďalšie podlažie – druhé poschodie. Súčasne sa obnovili v jednotnom vzhľade fasády kaštieľa i hospodárskych budov celého areálu, ktorý z oboch strán kaštieľa dopĺňa dvojitá parková záhrada, obľúbený to vtedy cieľ výletov hostí neďalekých piešťanských kúpeľov.

História vidieckeho sídla


Renesančný kaštieľ postavili Turzovci koncom 16. storočia, spolu s tematínskym panstvom ho v roku 1638 získali Čákiovci. Za Imricha Čákiho prešiel kaštieľ v 17. storočí ranobarokovou úpravou; prejavila sa štukovou bohatou výzdobou na klenbách na prízemí a tiež bola pristavaná kaplnka.
V polovici 18. storočia kaštieľ ako zálohový majetok vlastnili Koloničovci, koncom 18. storočia ho získali do vlastníctva Motešickí, ktorí si tu zriadili rodové sídlo. V roku 1872 vdova po Matejovi Motešickom predala celá panstvo i s kaštieľom nemeckej rodine Zedtwitzovcov, ktorí v roku 1881 do vysokej atiky kaštieľa nechali vložiť ďalšie podlažie.
Potomok Kurta Zedwitza, Alfréd, za druhej svetovej vojny kolaboroval s Nemcami, a tak bol jeho majetok skonfiškovaný. Kaštieľ bol vyrabovaný a opustený, keď z neho na konci roka 1945 odišli vojaci Červenej armády, lesníci ho predbežne zabrali a upravili niekoľko miestností zdevastovaného objektu na byt prednostu Štátnej lesnej správy v Moravanoch. Rozhodnutím Miestnej revolučnej komisie sa o ďalšie priestory areálu až do jesene 1946, okrem bývalého hospodárskeho správcu veľkostatku, delili aj s miestnou školou a poštou. Potom celý kaštieľ prevzala do správy a užívania Štátna lesná správa v Moravanoch.
Po lesníkoch prevzalo v 60. rokoch 20. storočia kaštieľ s celým príslušenstvom ministerstvo kultúry, ktoré ho pridelilo do užívania Slovenskému fondu výtvarných umení na rekreačné zariadenie pre umelcov a pracovníkov kultúry. Pre finančné problémy a rastúce prevádzkové náklady sa výtvarníci rozhodli v roku 2006 kaštieľ predať.
Víťazom verejnej súťaže sa stala firma Art Hotel Kaštieľ Moravany nad Váhom, za ktorou stáli bývalý primátor Piešťan Ivan Mrázik a Edita Mráziková. Tí takmer okamžite po odkúpení predali v roku 2007 kaštieľ ďalej, Slovincom Tahirovi Ametajovi a Andrejovi Plešivčnikovi. Noví majitelia kaštieľ zaťažili úverom vo výške dva milióny eur, ktorý nesplácali. Vysporiadali sa však medzi sebou a jediným vlastníkom kaštieľa bol od roka 2013 Ametaj.
V roku 2017 ho získal nový majiteľ, spoločnosť Juris Doctor, ktorý začal so zabezpečovacími prácami a pokračuje dodnes.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je pondelok 25. marca. Tento deň je Dňom zápasu za ľudské práva a Medzinárodným dňom spomienky na obete otroctva…
  • 25.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav