KOMENTÁR: Nevzdelanosť kultúrnych ľudí neospravedlňuje

Prečo sa však vraciam ku kauze, o ktorej snáď už bolo povedané a napísané všetko a v záujme dobrej povesti kúpeľného mesta by bolo dobré na ňu aj zabudnúť? Takéto dobrosrdečné zabúdanie zmarila hlavná aktérka tejto kauzy Marta Jurčová, a to svojím vystúpením na zastupiteľstve vo štvrtok 8. februára, keď sa rozhodla svoje počínanie z úvodu roka pred poslancami obhajovať.
Vo svojom emotívnom vystúpení sa Jurčová ohradila najmä voči článku zverejnenom k danej téme v našom týždenníku. Najviac jej prekážalo, že sme jej počin hodnotili ako kultúrne barbarstvo. A pripojila k tomu svoje vyjadrenia o jej vraj bránení mravného vývoja detí či pohoršovaním sa sobášnych hostí nad Načeradského obrazmi v údajnej mestskej sobášnej sieni.
Vo svojom výstupe rozobrala, podľa jej názoru, význam slova barbarstvo, ktoré sme v článku použili ako zaostalosť, nevzdelanosť, hrubosť a surovosť. Zároveň sa voči nám ohradila, ako sme si mohli dovoliť takéto slovo voči jej osobe použiť.
Nuž, radi zdôvodníme, prečo to tak je a prečo sme počin riaditeľky takto pomenovali. Kultúrnou barbarkou nie je preto, aké obrazy zvesila, ale že sa odhodlala k porušeniu autorských práv zostavovateľa výstavy a bez jeho vedomia jeho koncepčný zámer preinštalovala. Toto by nikdy žiaden vzdelaný galerista nespravil!
A keď sme už pri tej nevzdelanosti, ktorú pod barbarstvo Jurčová tak rada zahrnula, pripomenieme jej situáciu, keď sa tiež prejavila ako všeobecne nevzdelaná. To, že zrejme netuší, k čomu sa napríklad hlásia Kotlebovi fašisti, potvrdila minulý rok, keď im za účelom predvolebného mítingu prenajala mestské priestory.
Až po veľkom tlaku verejných autorít, médií a vedenie mesta ľuďom, ktorí sa otvorene hlásia ku xenofóbií a rasizmu, bol ich míting na území kúpeľného mesta zrušený. I vtedy Jurčová svoje rozhodnutie obhajovala, že predsa ide o parlamentnú stranu a na základe týchto kritérií by nesmela prenajať priestory napríklad KDH. Ak teda riaditeľa Jurčová nerozozná hodnotový rebríček KDH a obdivovateľov fašistických ideí, tak o čo iné ide, ak nie o problém vo vzdelaní.
Ak pojem barbarstvo zahŕňa aj iné výrazy, ktoré vo svojom vystúpení spomenula, tak jej tvrdenia v znení, že Načeradského obrazy viseli v sobášnej sieni, tiež tieto kritériá plnohodnotne napĺňajú. Podľa propagačných plagátov bola výstava inštalovaná a otvorená 19. decembra 2017 v Galérii Fontána, a nie v sobášnej sieni. Mesto tieto reprezentatívne priestory na sobáše len príležitostne využíva. Pritom do doby, kým Jurčová obrazy nezvešala, sa v týchto galerijných priestoroch žiaden sobáš nekonal, a tak ani teoreticky nemohlo dôjsť k nejakým pobúreným rekciám svadobných hostí!
Obavy, že obrazy mohli byť prístupné napríklad i maloletým návštevníkom, pre ktorých táto výstava asi určená nebola, sú ale oprávnené. Keďže však Jurčová obrazy premiestnila z uzavretej galérie do verejne prístupného vestibulu kina, kde si ich naozaj maloletí návštevníci detských predstavení mohli prezerať, svojím diletantským zásahom zapríčinila ňou spomínané verejné pohoršenie a ohrozenie mravnej výchovy detí a mládeže.
Neodpustíme si i ďalšiu poznámku k tvrdeniu Jurčovej, že tieto obrazy sa k sobášnemu aktu nehodia, a preto ich preventívne premiestnila. V minulosti boli v mestskej galérii vystavené ďaleko vyzývavejšie obrazy, ako sú Načeradského diela. Ale v rámci príprav galérie na sobášny akt, ak personál galérie nadobudol dojem, že sa k tejto udalosti nehodia, jednoducho ich na čas obradu zvesil.
Ďalej nás riaditeľka vo svojom vystúpení na zastupiteľstve vyzvala, aby sme sa radšej venovali dianiu v Piešťanoch a písali o tom pravdu. Vzali sme si teda jej slová k srdcu a pozreli sme sa na dianie v mestskom kultúrnom stredisku. Zistili sme, že mestské peniaze riaditeľka Jurčová utráca na propagáciu seba samej.
Tvrdíme to preto, lebo štandardne si každé mestské či privátne kultúrne zariadenie platí propagáciu pred určenou akciou, aby na ňu prilákalo čo najviac návštevníkov. MsKS ale platí za príspevky po uskutočnení akcie a v nich sa, napríklad prostredníctvom regionálnej televízie, za verejné peniaze otŕča pred kamerou (je v nich dominantnejšia ako akcia sama). Len za minulý rok, podľa faktúr MsKS zverejnených na internete, si u tejto televízie zaplatila reportáže z mestských podujatí za takmer štyritisíc eur.