Syzifovské úsilia 95-ročného piešťanského staviteľa

Nedeľa 28. 12. 2014 11:03  | Piešťany / Spoločenská rubrika  | Autor: Ján Karásek

Život mu na chrbát zapisuje už desiaty krížik - na jeho rodnom liste sa skvie dátum 29. 1. 1920. O pár týždňov oslávi svoje jubileum, no hoci do dôchodku sa pobral už pred desiatkami rokov, od práce a od rysovacej dosky akoby vôbec neodišiel. Staviteľ Vojtech Malík sa podpísal pod známe stavby kúpeľného mesta. Či už ide o Dom umenia, Národný ústav reumatických chorôb, obchodný dom Prior, Kocka, hotel Park, reštauráciu Semafor, piešťanské bytovky... Bez zbytočného pátosu možno tvrdiť, že zmyslom života sa mu stala práca.

Staviteľ pred jedným zo svojich „detí“: „Bola to sakramentská robota. Škoda, že som si technológiu nedal patentovať.“

Staviteľ pred jedným zo svojich „detí“: „Bola to sakramentská robota. Škoda, že som si technológiu nedal patentovať.“ (Autor: Ján Karásek)

V. Malík dostal remeslo tak trochu už do vienka. Jeho otec Ferdinand bol známy piešťanský stavebný podnikateľ, ktorý zamestnával osemdesiat ľudí. „Sám si robieval výplaty, nemocenské, dane,“ spomína na otca, po ktorom zostalo v meste hromada postavených budov.

Budúci staviteľ vyrastal v dome na Bratislavskej ceste neďaleko cintorína a už odmalička sníval o tom, že raz bude šéfom. Aj dnes bez škrupúľ priznáva: „Už od ľudovej školy som chcel byť vedúcim a rozkazovať ľuďom okolo seba. Neskôr som si uvedomil, že nejde to bez toho, aby sme problematike dôkladne nerozumeli. Keď človek chce niečo dosiahnuť, musí z niečo vychádzať, to nemôže len tak, akože.“

Výučný list „živnosti murárskej“ dostal do rúk v roku 1938. To však bol len prvý stupienok. V štúdiu pokračoval na Vyššej škole staviteľskej v Bratislave. Úspešne ju ukončil v roku 1943.

 

V. Malík ako začínajúci stavbyvedúci.V. Malík ako začínajúci stavbyvedúci. (Autor: archív V. M.)

Tú nemocnicu nepostavíš!

Kde inde ako v rodinnej firme by mal mladý Vojtech odštartovať svoju kariéru. U otca pracoval rok, no potom si ho „vypýtal“ vrbovský architekt Milan Baroška. U neho pobudol päť rokov. Nie, že by sa mu nepáčilo, ale v roku 1948 prišlo znárodnenie a spolu s ním i súmrak súkromných firiem.

V. Malík sa zamestnal v národnom podniku Pozemné stavby Trnava. Vtedy ešte nevedel, že tejto organizácii zostane verný až do odchodu na zaslúžený odpočinok. Keď ho 1. mája roku 1950 poverili vybudovať nemocničný komplex na Myjave, takisto netušil, čo za krížovú cestu bude musieť podstúpiť. „Nepoznám na Slovensku taký kolos, ktorý mal takto vyrásť na zelenej lúke. Žiadna elektrina, žiadna voda. Nič. Len mi povedali - tu postavíš nemocnicu,“ vracia sa k počiatkom myjavskej stavby V. Malík. Mladému, ešte len tridsaťročnému hlavnému stavbyvedúcemu zostali len oči pre plač. Paradoxne ho však nedorazila, ale vzpružila uštipačná poznámka istého českého papaláša, povereníka z ministerstva: „Tuhletu nemocnici nikdy nepostavíte!“

V. Malík pred myjavskou nemocnicou a zdravotníckym strediskom v roku 1956.V. Malík pred myjavskou nemocnicou a zdravotníckym strediskom v roku 1956. (Autor: archív V. M.)

Stavbyvedúci sa však vynašiel. Zlanáril k sebe jedinečného majstra, chlapíka so zlatými rukami, Štefana Daniša. Ten si nasadil okuliare, zobral tri bloky pozliepaných výkresov, z ktorých každý dosahoval dĺžku 30 metrov, a pustil sa do ich bádania. Po dvoch týždňoch vytrvalej práce okuliare zložil a povedal: „Ja sa na to necítim. Na tomto projekte sa nemôžem podieľať.“ A odišiel.

Zdravotnícke zariadenie dali do užívania v roku 1954. Nečudo, že aj keď pod rukami V. Malíka prešli v priebehu ďalších desiatok rokov desiatky, ak nie stovky projektov, tento pokladá za svoj už neprekonaný „majsterštik“. Na Myjave sa zdržal ešte zopár rokov. Pokračoval tu vo výstavbe zdravotného strediska, školy, pošty, bytov či veľkopekárne.

 

Pri výstavbe Domu umenia museli na pomoc zavolať aj potápačov.Pri výstavbe Domu umenia museli na pomoc zavolať aj potápačov. (Autor: archív V. M.)

Dva roky pod vodou

V roku 1959 si úspešného stavbyvedúceho zavolali na podnikové riaditeľstvo do Trnavy, kam potom denno-denne poctivo cestovával z piešťanskej železničnej stanice. Vystriedal posty výrobného inšpektora, vedúceho výroby, hlavného inžiniera v Stavomontážach, až nakoniec zakotvil ako riaditeľ piešťanského závodu Pozemné stavby.

Na tomto poste sa mu ušla jedna z ďalších stavieb, ktorá sa stala priam Rubikovou kockou - Dom umenia. Objekt naprojektovali blízko rieky Váh, čo zároveň znamenalo aj neželaný nadbytok podzemnej vody. Ako to vtedy vyzeralo pri hĺbení základovej jamy?

Spoznali by ste v tomto skelete budúci piešťanský stánok kultúry?Spoznali by ste v tomto skelete budúci piešťanský stánok kultúry? (Autor: archív V. M.)

„Celé dva roky sme sa babrali vo vode. Museli sme požiadať o služby aj potápačov. Dom umenia nebola veru jednoduchá stavba, žiadna čerešnička na torte. Nie ako byty, čo sa rad radom nasekajú a nemusí pri tom asistovať žiaden veľký rozum. Betónovalo sa pod vodou a nikto nevedel, ako ju odstrániť, aby sme mohli začať robiť izolácie,“ zasväcuje do tajov technológie V. Malík. Ale asi by to nebol on, keby nedostal nápad. Podlahu zdvihli o štvrť metra, navozili makadam, štrk, šotolinu... Celé sa to uvalcovalo, hodil sa podkladový betón a bolo vystarané. Voda sa pobrala do pekla.

Znie to jednoducho, ale „bola to sakramentská robota. Bolo treba veľa tesárov, železiarov, betonárov. Zháňal som ich po okolí ako divý. Škoda, že som si nenašiel čas, aby som si tú technológiu dal patentovať.“

Dom umenia.Dom umenia. (Autor: archív V. M.)

Stavbu odovzdali do užívania v roku 1980. V tom istom roku uznávaný architekt Ferdinand Milučký za projekt Domu umenia získal ocenenie stavba roka. V tom istom roku V. Malík odišiel do dôchodku. Stánok kultúry sa stal jeho posledným „majsterštikom“.

 

Práca nad hlavu

Výpočet stavieb, ktoré vyrástli pod režisérskou taktovkou V. Malíka je príliš dlhý na to, aby sa mohol vtesnať do pár riadkov. Nie sú to len stavebné diela v Piešťanoch či Myjave. Našli by ste ich v Hlohovci, Trnave, Vrbovom, Galante, Trenčíne, Skalici.

Za tým všetkým sa neskrýva len „povinný“ pracovný čas. Staviteľ sa priznáva, že ho zamestnanie prenasledovalo aj mimo pracoviska: „V noci som sa budieval a robil si poznámky, náčrtky. Keď som mal problém, nezaspal som, kým som nenašiel riešenie. Niekedy to bolo priam sizyfovské úsilie.“

Základná škola v Myjave z roku 1958 slúži svojmu poslaniu dodnes.Základná škola v Myjave z roku 1958 slúži svojmu poslaniu dodnes. (Autor: archív V. M.)

Prácu povýšil na prvú priečku. Dokonca si podľa vlastných slov ani jediný raz nenárokoval zvýšenie platu. „Len ma všade vyháňali, keď bolo treba niečo hasiť.“ Aj keď v ére socializmu si funkcie vyžadovali stranícku príslušnosť, on po legitimácii komunistickej strany vôbec neprahol. „Aj ma tam zobrali, ale to som mal už skoro päťdesiatku.“

Otázka, či chcel aspoň raz v živote zatúžiť po zmene povolania, je v jeho prípade zbytočná. Nasleduje po nej len rezolútne nie a strohé konštatovanie: „Ja som si prácu nikdy nenechal prerásť cez hlavu.“

 

Posledný majsterštik

Dnes V. Malík žije v bytovke Pod Párovcami, byt prepísal na synov a žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Ako obyvateľa i stavbára ho dodnes hryzie, že chodník na tejto ulici je zdevastovaný a asfalt je popraskaný od koreňov stromov. Pre starších ľudí, vozičkárov či matky s kočíkmi nie je presun po ňom práve bezpečným slalomom. Senior pred niekoľkými rokmi organizoval petíciu, aby radnica chodník zrekonštruovala. Aj keď ju atakoval niekoľkokrát, naposledy v tomto roku, nestalo sa tak. „Ak chcete niečo o mne napísať, tak že ma mrzí, že som nič nevybojoval, a ľuďom sa ospravedlňujem.“

Vojtech Malík oslávi v januári budúceho roku narodeniny. Bude mať deväťdesiatpäť rokov. 

Vojtech MalíkVojtech Malík (Autor: Ján Karásek)

Devätoro zásad a vyznaní Vojtecha Malíka

1. Kto chce úspešne riadiť, musí dokonale ovládať príslušnú problematiku po stránke odbornej, ale aj v širších súvislostiach.

2. Musí byť primerane prísny a náročný ako na podriadených, tak i na seba.

3. Musí mať primeraný vzťah k zamestnancom a prípadne pomôcť riešiť aj niektoré osobné problémy, ale vždy len v rámci právnej čistoty.

4. Dané sľuby musí bezpodmienečne plniť, a tak si získať dôveru.

5. Svoju nadriadenosť k zamestnancom uplatňovať najmä svojou profesionalitou a ľudským správaním.

6. Pri hodnotení vykonaných prác na prvé miesto klásť kvalitu, až potom množstvo vykonaných prác.

7. Pri ukladaní príkazov vopred zhodnotiť ich reálnosť a možnosti ich plnenia.

Rešpekt získavať odbornou profesionalitou a ľudským prístupom - najmä vážiť si tých správnych odborníkov.

9. Len na základe úspešného riadenia a pracovných výsledkov sa uchádzať o zvýšenie osobného hodnotenia.

 

UZNANIA VOJTECHA MALÍKA

Súhrn ocenení za významnú a obetavú prácu počas 31 rokov aktívnej činnosti u jediného zamestnávateľa - národného podniku Pozemné stavby (PS) Trnava (1949-1980):

■ Ministerstvo stavebníctva SR udeľuje čestný odznak Najlepší pracovník stavebníctva, Bratislava, júl 1966

■ Ministerstvo zdravotníctva SR udeľuje čestný titul Vzorný pracovník pri výstavbe Národného ústavu reumatických chorôb ako splnomocnenec - koordinátor, Bratislava, august 1989

■ ONV Trnava udeľuje plaketu Za zásluhy o socialistický rozvoj okresu Trnava, Trnava 1978

■ MNV Piešťany udeľuje plaketu Za zásluhy o rozvoj mesta Piešťany, Piešťany, október 1970

■ MsNV Piešťany udeľuje plaketu Za zásluhy o socialistický rozvoj mesta Piešťany, Piešťany, október 1975

■ MsNV Piešťany venuje pri príležitosti 60. narodenín emblém mesta Piešťany ako výraz ocenenia dlhoročnej budovateľskej práce na výstavbe mesta, Piešťany, január 1980

■ MNV Hlohovec udeľuje Čestné uznanie za zásluhy o výstavbu a rozvoj mesta, Hlohovec, júl 1973

■ Rada MsNV Vrbové udeľuje Pamätný list a plaketu za mimoriadne úsilie a rozvoj mesta, Vŕbové, júl 1981

■ PS Trnava n.p. udeľujú Čestný odznak za dlhoročnú obetavú prácu, Trnava, júl 1966

■ PS Trnava n.p. udeľujú Pamätnú medailu pri príležitosti 15. výročia založenia podniku za tvorivú a obetavú prácu pre rozvoj podniku, Trnava, júl 1973

■ PS Trnava n.p. udeľujú Čestné uznanie na stavbe závodu Stavomontáže, Trnava, september 1975

■ PS Trnava n.p. udeľujú diplom Vzorný pracovník, Trnava, október 1978

■ PS Trnava n.p. udeľujú Čestné uznanie za dlhoročnú a statočnú prácu pri príležitosti 20. výročia založenia podniku, Trnava, október 1978

■ PS Trnava n.p. udeľujú „Čestné uznanie“ k 30. výročiu založenia podniku, Trnava, júl 1988

■ Investičná výstavba energetiky Slovenska Bratislava udeľuje Ďakovný list a pamätnú plaketu pri výstavbe Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice, Bratislava, I. blok 1978, II. blok 1980

Dočítate sa v dvojčísle Piešťanského týždňa, ktoré je v predaji od 16. decembra.





Dvanásťposchodový internát pre 730 študentov v Trnave. (archív V. M.)
Obchodný dom Kocka tesne pred dokončením. (archív V. M.)
Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa