Spomienka na dobrého človeka

  • Kultúra a spoločnosť
  • 27. augusta 2017, 10:23
  • Autor:ph

V týchto dňoch si pripomínam smutné desiate výročie odchodu môjho krstného otca na večnosť. Je to desať rokov, čo nás opustil, a desať rokov, keď neprejde ani jeden deň, aby som si naňho nespomenul.

Môj krstný otec prežil pád lietadla v roku 1968 v Pticiach pri Prahe, pracoval ako riaditeľ bytového podniku v Piešťanoch a po odchode do dôchodku sa naplno venoval svojej rodine, záľubám a šíril dobrú náladu všade naokolo. Rád rybárčil, návnadu na ryby si vyrábal sám. Pamätám si, ako mi so záujmom vysvetľoval, ako si všetko nachystá, a potom už len čaká na úlovok a hlavne relaxuje. Pravidelne sme sa aj s mojou mamičkou (jeho sestrou) stretávali a rozprávali sme sa celé poobedie. Pamätám si, ako sa so mnou učil, keď som chodil na základnú školu. Vždy mi to vedel podať tak, že sa mi to ľahšie učilo.
Keď som zháňal svoje prvé auto, prešli sme spolu veľa potenciálnych predávajúcich, a vždy to robil s láskou a porozumením. Keď som si prvé auto kúpil, spolu sme ho umývali a čistili, aby som mohol na ňom odviezť svojich rodičov. Potom si spomínam na to, ako zase krstný potreboval nastaviť melódiu na zvonenie vo svojom mobilnom telefóne. Nainštaloval som mu tam melódiu z filmu Krstný otec, ktorú mal tak rád. Pri slávnostných príležitostiach som mu vždy daroval hudobné nosiče s piesňami, ktoré rád počúval.
To je len zlomok z množstva okamihov, na ktoré, keď si spomeniem, vždy mi je ľúto, že tu už nie je. Keď som si kúpil nové auto, tak som sa tešil, ako ho na ňom odveziem, a mal som pre neho pripravené aj ďalšie cédečko. V tom ale nastal sek a život môjho krstného veľmi nečakane a hlavne zvláštne skončil. Bola a je to pre mňa obrovská strata, ale hlavne je to obrovská bezmocnosť. Nemožnosť vrátiť čas – aspoň o chvíľočku a uvedomenie si, že toto štádium je konečné a nezvratné.
Každý deň si prajem, aby sme sa mohli aspoň na chvíľu stretnúť a porozprávať sa. Rozmýšľam o živote po živote. Existuje? Ľudia tvrdia, že áno, ale je to tak? Čo keď to tak nie je a po smrti už nie je nič a je koniec. Vidí a ochraňuje nás náš krstný otec z nebíčka? Sú to ťažké otázky, na ktoré neprichádzajú odpovede. Aspoň malý náznak prosím.
Už desať rokov tu môj krstný Miroslav Jančok nie je, ale stále si hovorím, čo by povedal na toto a tamto. Ako by videl a radoval sa zo svojich detí a vnúčat. Aký by mal názor na veci, ktoré sa dejú v jeho meste Piešťany, v ktorom tak dlho býval. Človeku ostal veľký žiaľ, plač a spomienky.
Krstný, ak si tu niekde s nami, chcem ti povedať, že na teba nikdy nezabudnem, navždy budeš žiť v našich srdciach. Ďakujem ti za všetko, čo si ma naučil a s láskou dal. Nikdy nezabudnem na to, keď som ťa poslednýkrát videl a počul, aj keď vtedy som nevedel, že je to naposledy. Už len plač ostal a bezmocnosť vrátiť čas aspoň na chvíľku. Drž nás, prosím, všetkých za ruku a veď nás správnou cestou.
Miloval si krásnu pieseň Za tú horu, za vysokú a obzvlášť ja ju milujem taktiež. Vždy, keď ju počúvam, dojíma ma. Dnes má pre mňa táto pieseň obzvlášť puto, keď ten, ktorý si ju vždy tak rád a s gustom zaspieval, tu už nie je… Budem na teba pri tejto krásnej piesni vždy v dobrom spomínať.
Tvoj synovec PhDr. Peter Haring

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava