Po okolitých obciach i v Piešťanoch ošetruje trinásť chorých

  • Kultúra a spoločnosť
  • 21. apríla 2017, 09:38
  • Autor:vd

Má dvadsaťšesť rokov, volá sa Kristína Hulváková. Od skončenia štúdia ošetrovateľstva na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave v roku 2013 začala pracovať ako sestra domácej starostlivosti v Bratislave, od leta 2016 pôsobí v Piešťanoch. Jej pacienti sa na ňu usmievajú, ba aj tí, ktorým sa veľmi nechce rozcvičovať polámané ruky, nohy, len čo ju zazrú, začnú cvičiť ako odušu. Kristína má v sebe to, čomu sa hovorí – prirodzená sila osobnosti – profesionálne ľudskej bytosti. Tu je jej rozprávanie o sebe i o pacientoch:

„Minulý rok v lete som sa vydala, s manželom bývame v Novom Meste nad Váhom. Pretože som chcela pokračovať v práci agentúrnej sestry, najbližšie od môjho bydliska sa mi naskytla práca v piešťanskej agentúre.

Začiatky boli ťažké, keďže som musela hneď pracovať samostatne. Našťastie som mala a stále mám ochotné kolegyne, ktoré vždy pomohli. Okrem toho sa ako regulované povolanie musíme vzdelávať v rámci systému celoživotného vzdelávania. To mi tiež veľmi pomáha. Minulý rok som absolvovala špecializáciu v odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite. Pol roka som pracovala v ružinovskej nemocnici v Bratislave na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení, takže neustále získavam odborné skúsenosti. Táto práca mi dáva pocit vnútornej spokojnosti, pretože mám možnosť venovať oveľa viac času pacientom a ich príbuzným ako niekde v nemocnici.

Často sa mi stáva, že vďaka komplexnej a systematickej ošetrovateľskej starostlivosti vidím, ako sa dajú vyliečiť alebo eliminovať aj veľké rany alebo dekubity. Často už vieme, aký prípravok alebo krytie na rany by najlepšie účinkoval, preto vieme pacientom poradiť, prípadne konzultovať s lekárom predpísanú terapiu. Napríklad pri hojení bercových vredov robia doslova zázraky medové náplaste. Tie ale treba často meniť.

Momentálne ošetrujem trinásť pacientov v dedinkách okolo Piešťan a na kopaniciach, ako sú Borovce, Rakovice, Dubovany, Vrbové, Šípkové, Dolný Lopašov alebo Chtelnica. Zažívam s nimi veselé i smutné okamihy. Musím sa vyrovnávať so situáciami, keď je môj pacient zoči-voči smrti, prípadne mu musím poskytnúť prvú pomoc alebo volať sanitku. Zvlášť smutnú situáciu som zažila ešte v Bratislave, keď som prišla na konci pracovného dňa k onkologickej pacientke v poslednom štádiu, ktorá vlastne zomierala, už nekomunikovala ani nereagovala na podnety. Volala som sanitku, a kým prišla, pacientka už, žiaľ, dodýchala. A ja som ja musela správať profesionálne hlavne v kontakte s príbuznými, ktorým som musela oznámiť, že majú pár minút na rozlúčku so svojou milovanou. Preto musí byť sestra vnútorne vysporiadaná s otázkou zomierania a smrti. Musí vedieť rýchlo a správne reagovať na rôzne situácie. Ale to sa každý deň učíme robiť lepšie.

Ľudia mi kladú aj otázky, či je na Slovensku dosť sestričiek, ktoré sú schopné samostatne a zodpovedne vykonávať túto prácu. Čo vám poviem. Niekedy nastane situácia, keď si pacient nevie poradiť sám, lekár už neordinuje a jediné, čo mu zostáva, je zavolať sestričke. Ak sa dá, poradíme telefonicky, a ak vieme, že pomôže len lekár, odporučíme im zavolať si záchranku. Niekedy sa naozaj stáva, že pacient zavolá len preto, že sa nemá s kým porozprávať. Vtedy mu treba taktne vysvetliť, že aj my máme nárok na koniec pracovnej doby i právo na súkromie. Hoci nám nie sú ľahostajné problémy pacientov, keby sme si všetko prenášali domov, neboli by sme ďaleko od syndrómu vyhorenia. Takže je nevyhnutná vyrovnanosť a musíme nájsť hranicu, v čom môžeme poradiť, pomôcť a v čom už nie. Musia to pochopiť aj pacienti.

K chorým ľuďom, ktorí nie sú vysporiadaní so svojou situáciou, sa snažím pristupovať zvlášť pokojne a vyrovnane. Aj negatívna energia sa zväčša dá premôcť pozitívnym prístupom. Ale ak pacient odmieta všetku pomoc, snahu, vysvetľovanie a presviedčanie, v krajnom prípade nezostáva nič iné, len starostlivosť ukončiť. Stalo sa mi napríklad, že pacient so psychickým ochorením pri ošetrovaní spočiatku spolupracoval, ale postupom času odmietal aj ošetrovanie, aj lieky, aj odbornú pomoc. Vtedy sme po konzultácii s nadriadenými starostlivosť ukončili, pretože pacient začal byť aj agresívny.“

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 15, ktoré je v predaji od 18. apríla.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava