Manželia Pisarčíkovci si vo všetkom pomáhajú

Lásku prežívajú spoločne už od študentských čias, vyvinula sa z dobrého kamarátstva. „Spoznali sme sa v rodnej Spišskej Belej v základnej škole, neskôr odišli študovať spoločne do Kežmarku. Svadba nasledovala po štyroch rokoch,“ začala rozprávať spoločný príbeh E. Pisarčíková.

Dátum obradu manžel Ondrej „vysypal“ akoby z rukáva, svoju lásku spečatili 28. februára 1946. „Sobáš sa začínal v kostole o desiatej hodine vo všedný deň, vo štvrtok. Hostina trvala do druhého rána, poslední hostia odišli po siedmej, ôsmej ráno. Nezvyčajná svadba na ten čas,“ povedal O. Pisarčík. Otca mal vtedy v Amerike, ženby sa zúčastnila len mama.

„Moji rodičia mali hostinec, šikovnú kuchárku robila sestra. Pripravili honosnú svadbu,“ doplnila manželka. Spoločne si na svoj veľký deň zvyknú zaspomínať. „Sestra napiekla, večer prišli družičky, všetky stoly prestreli, pripravili. Za našich čias družičky aj obsluhovali,“ povedala pani Elena. „Podľa vtedajšej módy mali družičky dlhé šaty,“ doplnil manželku pán Ondrej.

V deň svadby veru nepremýšľali, či oslávia platinovú svadbu. Roky však ubiehali a prežívanie bok po boku sa stalo neoddeliteľnou súčasťou ich životov. „Osud nám prial,“ povedala E. Pisarčíková. Mama pána Ondreja vycestovala do Ameriky za mužom a mladomanželia sa po svadbe nasťahovali do jej domu. „Veľa nám pomáhali finančne aj s deťmi,“ s vďakou šepla E. Pisarčíková. Neskôr si v Spišskej Belej postavili domček. O. Pisarčík sa zamestnal v reštaurácii, E. Pisarčíková robila vedúcu závodnej kuchyne v tabakovej výrobni. Rodina sa rozrástla o štyri deti – Igora, Jozefa alias Mira, Juraja a Zuzanu. Po deťoch prišli aj ďalšie generácie, sedem vnúčat a osem pravnúčat. „Keď sa všetci stretneme, je nás vyše štyridsať,“ povedala E. Pisarčíková.

Spod Tatier do kúpeľov

Do Piešťan sa presťahovali 31. augusta 1980. „Odvtedy tu spolu žijeme,“ povedal O. Pisarčík. Doplnila ho i manželka: „K sestre sme sem chodili každý rok na dovolenku. Manželovi sa v Piešťanoch veľmi páčilo, chcel sa presťahovať. Ja nie, milujem Tatry a zimu, tu je dusno. Ale presvedčil ma.“ Nadšenie prejavil aj otec pána Ondreja a s manželmi niekoľko rokov v Piešťanoch žil. „Veľmi dobre sa tu cítil a aj ja som si na teplo zvykla,“ zaspomínala pani Elena.

Jeden zo synov pracoval ako vychovávateľ v niekdajšom internáte vo Vile Löger. Ďalší sa oženil s dámou zo Zlatoviec. Spočiatku bývali s rodičmi v Spišskej Belej, no neskôr sa tiež presťahovali do Piešťan. „Dvaja synovia tu žili, takže sme aj mali za kým ísť,“ povedala E. Pisarčíková.

Oslavu zorganizovali veľkolepo

Najprv oslávili zlatú svadbu, neskôr diamantovú aj kamennú. V sobotu si pripomenuli už neuveriteľných sedemdesiat rokov spoločného nažívania. Slzy dojatia mali v očiach všetci prítomní, pohľadom na nekonečnú lásku sa možno snažili i inšpirovať.

Na oslavu napiekla gazdiná pani Elena tortu z tridsiatich vajec a ďalších 18 druhov koláčov a zákuskov. „Kúpili sme aj 25 škatúľ na výslužky,“ ukázala nám misky s nachystanými výstelkami. Tortu jej prišla pomôcť ozdobiť nevesta, no pochystať pohostenie zvládla aj jubilujúca manželka.

Dôležitá je dôvera

Obdivuhodný je i vek manželov. Deväťdesiatročná pani Elena a deväťdesiatdvaročný pán Ondrej zasvätili život deťom a milovali prírodu. „Pre deti sme žili. V Tatrách šesť kilometrov vzdialený les sa stal nemým svedkom našich pravidelných vychádzok. Deti sa potom sobášili, neskôr prišli vnúčatá…“ prezradila spoločný recept na dlhovekosť. Potomstvo im starostlivosť vrúcne opláca, deti rodičov pravidelne navštevujú.

Pani Elena prezradila aj recept na dlhotrvajúce šťastné manželstvo: „Láska a vernosť, schopnosť odpúšťať a niečo prehliadnuť.“ Navzájom sa dopĺňajú, už vopred vedia, čo jeden od druhého potrebuje. „S manželkou si veľmi dobre rozumieme,“ povedal O. Pisarčík. Denne spolu varia, pečú, umývajú riady alebo aj hrajú žolíka. Vo všetkom si pomáhajú a nikdy sa nehádali. Život jeden bez druhého si nedokážu predstaviť. „Už držiac sa v mladosti za ruky sme si hovorili, že spolu musíme aj zomrieť. A možno sa to aj podarí,“ povedala na záver E. Pisarčíková.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 9, ktoré je v predaji od 1. marca.