Topfest

Alexandra Mathiasová: Absurdné valentínske zážitky

Utorok 14. 02. 2017 13:00  | Piešťany / Editoriál  | Autor: Alexandra Mathiasová

Ak patríte medzi milovníkov čerstvej tlače alebo sa vám tento editoriál zjavil v elektronickej forme na sociálnej sieti, pravdepodobne je dnes 14. február. Toľko omieľaný sviatok zaľúbených, ktorý dnes už dočista stratil čaro pre absolútnu komercializáciu. Veľké potravinové reťazce sa ho, ako inak, chopili všetkými chápadlami. Na čo najviditeľnejšom mieste žiaria srdiečka, mackovia, čokoládky, bonboniérky a čo-to na prípitok. Aby sme na sviatok nezabudli, predsa. Z toľkej romantickej atmosféry je však človeku občas i nevoľno.

Nie, Valentína neoslavujem a priblížim i prečo. Avšak každému, kto sa rozhodne urobiť si pekný večer bez detí, zájsť na večeru, vecne obdarovať partnera či venovať mu čas a dobrú náladu, každému držím palce. Nech vám to vyjde podľa najtajnejších predstáv a túžob.

Vrátim sa teraz trošku v čase. Približne pred desiatimi rokmi sme mávali na internáte tradíciu. Pred oslavou svätého Valentína vychovávatelia na chodbu umiestnili škatuľu, do ktorej sme si mohli vhadzovať valentínky. Samozrejme, najobľúbenejšie boli tie anonymné. Veď kto by sa so svojimi citmi priznával v pubertálnom veku, že? Najviac zasypané zaľúbenými a obdivnými lístočkami boli najkrajšie spolužiačky, no občas sa odkaz ušiel i mne, rovnako sa mi ich podarilo zopár vytvoriť. Dodnes ľutujem, že som si žiadny neodložila...

Roky plynuli a ako bežné dievča som aj ja chcela konečne oslavovať Valentína s frajerom. Keď sa to už-už skoro podarilo, rozišla som sa s ním 13. februára. Vtedy mi to príliš vtipné nepripadalo, i keď dnes sa nad tým pousmejem (týmto ťa pozdravujem).

Neskôr to už konečne vyšlo a v pamäti mi utkvelo aj zopár pekných spomienok... Kým nenastal 14. február 2015, deň absurdných protikladov. Hoci som mala možnosť zažiť krásnu svadobnú hostinu zamilovanej dvojice, tiež som sa v tento „zaláskovaný“ deň dozvedela, že kamarát, s ktorým som ešte niekoľko dní predtým pila kávu, bojuje v nemocnici o život. Tento boj sa mu vyhrať nepodarilo... Dnes, 14. februára, je to už druhý rok, čo namiesto plyšovej hračky kúpim kahance na cintorín. Svet dokáže byť niekedy nechutne absurdný. Absurdný i v inom zmysle, ale o tom zasa nabudúce.

V každom prípade nie je dôležité, či na Valentína kúpite/dostanete jednu ružu alebo pätnásť, podstatné je, že svojich najbližších uvidíte živých a zdravých. A bonboniéru či sekt si tiež môžete dopriať kedykoľvek, keď na to budete mať chuť. Užite si Valentín, deň po ňom aj hociktorý iný s úsmevom. A azda vám dnešok spríjemnia i príbehy a aktuality, ktoré si v tomto vydaní Piešťanského týždňa prečítate.





Anketa