Aká nádhera!
„Dávam boľševikovi rok, maximálne dva.“ Aká nádherná to veta z ešte nádhernejšieho filmu Pelíšky. Aká nádherná informácia počas letnej „uhorkovej“ sezóny pre médiá, ktorá preletela v pondelok slovenským, nielen politickým éterom – SNS vypovedala koaličnú zmluvu!
Osobne som dával súčasnej koalícii šancu do tejto jesene, do najbližších volieb predsedov a poslancov jednotlivých samosprávnych krajov. Lídri koaličných strán sa totiž takto pred rokom dohodli na rozdelení Slovenska, kto kde upichne svojho župana. Napríklad v Trnavskom kraji má podľa tejto dohody SNS a Smer-SD podporovať kandidáta Mosta-Híd. Každý súdny človek by sa tomu len zasmial, ale keďže ani SNS, ani Smer-SD doteraz meno svojho kandidáta v našom kraji nepustili do sveta, stále je o čom uvažovať.
Nemyslím si, že súčasná vláda len tak ľahko padne, hoci si to želajú všetci jej neprajníci. Zdravý rozum však koalícii káže dovládnuť celé obdobie do konca. Na Slovensku sa totiž stalo pravidlom, že tí, čo položili svoju vládu predčasne, novú už nezostavovali. Voliči im totiž opätovnú šancu nedali. A tak možno Dankovo vypovedanie koaličnej zmluvy považovať ani nie za rozmar nevyzretého politika, ale za čistú kalkuláciu utiecť z maléru aspoň s odretými ušami. Radšej obetuje jednu zo srdcoviek – ministerstvo školstva – a vymení ju so smerákmi za niečo iné.
Dúfam však, že aj táto udalosť a ostatné okolnosti, ktoré jej predchádzali, otvoria Slovači oči a nabudúce si zvolia takých ľudí, za ktorými sa ako zápach nebudú tiahnuť podozrenia z káuz a zlodejín. Karma je totiž zdarma a neťaží len SNS ešte z čias šéfovania Jána Slotu. Ťaží celú našu spoločnosť, rozbíja ju, ožobračuje o prostriedky a nástroje, ktoré nám už teraz chýbajú na to, aby sme žili naozaj ako ľudia, ako ostatní občania Európskej únie.
Aké nádherné by to bolo, keby… sme nabudúce pohli konečne rozumom!
